Ferraty-zaistené cesty

 V júni bývajú vo Vysokých Tatrách ešte snehové polia ako pozostatok po zime, oveľa väčší problém však podnikaniachtivým horalom spôsobuje častá čiapka z oblakov zakrývajúca najvyššie štíty. Kam vyraziť takýto nevrcholový deň a napriek tomu prežiť vrcholný zážitok? Západná stena Lomnického štítu priťahovala horolezcov oddávna. Svojimi parametrami patrí medzi tie najlepšie steny v Tatrách. Je k nej ale trošku problematický prístup. To je problém nielen pre horolezcov ale aj pre záchranarov, ktorí sa v prípade potreby musia dostať rýchlo na

 Počúvam o nej už dobré dva mesiace. Najprv len v náznakoch, potom sa začali objavovať konkrétnejšie informácie, neskôr fotky a s postupujúcim časom čoraz viac subjektívnych dojmov zo všetkých strán. Mám pocit, že snáď všetci tam už boli. A čo som ja horšia?! Ferrata HZS bola vybudovaná v priebehu roku 2013 a vedie kaňonom Pivovarského potoka. Ten steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do Martina. V súčasnosti je vybudovaná horná časť chodníka, ktorá by mala byť v budúcom roku doplnená o spodnú časť a tým vznikne ucelená zaistená trasa od k

Klettersteig sa nachádza v južnej časti Salzkammergutských hôr, v kaňone potoka Ruβbach, pod majestátnym bralnatým Rinnkogelom (1823m). Prístup je z platenej cesty (5E na osobu) medzi mestečkami Strobl na severe (pri jazere Wolfgangsee) a Abtenau na juhu. Cez početné serpentíny cesta prekonáva horský masív, vrchol má na rozsiahlej trávnatej plošine Postalm. Potoky, stekajúce odtiaľ na severovýchod, sa poriadne zahryzli do žuly a prepílili hlboké, úzke kaňony.  Kto prichádza od severu, zaplatí mýto a asi po 2 kilometroch (na prvej serpentíne) je možnosť

Ortodoxných feratistov vopred upozorňujem, že toto nie je nič pre nich :-) Aj keď na takom malom kopčeku sa fixnými lanami nešetrilo. Čiže chodník je zaistený poriadne najmä tam, kde sú časté strmé úseky ohladeného a vyšmýkaného vápenca. Inak je to celé choďák.    Schober (1328m) je na výhľady vďačný kopček na severnom okraji Fuschlsee, kúsok od mestečka Fuschl. Pre nás cezpoľných je asi dôležité aj to, že len kúsok na juh od diaľnice - z exitu Thalgau sa len treba vrátiť smerom na Fuschl a pred mestečkom odbočiť doľava pod kopec. Ten sa

Sme v mestečku Ebensee na južnom pobreží jazera Traunsee, len na taký dlhší skok od diaľnice A1 (asi 30km na juh). Auto odstavujeme pod lanovkou na Feuerkogel a cestu k „hromozvodu“ začíname po chodníku č.804 cez kalváriu. Na začiatok označená skratka, potom príjemné stúpanie lesom s občasnými vyhliadkami dolu k jazeru a na Erlakogel (1575m) nad jeho východným brehom. Po hodine a pol prechádzame okolo dolnej stanice ďalšej lanovky, odtiaľ až hore je to už zväčša po štrkových zjazdovkách. Ale otvárajú sa pohľady do vzdialenejšej krajiny.   Z�

Salzkammergut-berge, jedna z najsevernejších horských skupín Álp, leží na východ od Salzburgu, výhodou pre nás je jednoduchý prístup - stačí odbočiť z diaľnice A1 doľava, prejsť pár kilometrov a stojíme pod niektorým z kopcov. Taký je aj Traunstein na východnom brehu jazera Traunsee - od exitu 216 cez Laakirchen a Gmunden je to na parkovisko na konci cesty asi 15km.   Traunstein samotný už síce patrí do susednej horskej skupiny (Oberösterreichische Voralpen), ale v podstate je na hranici, ktorá prechádza jazerom Traunsee. Podobá sa na náš Rozsutec,

Čo hovorí teória: Nie veľmi výrazný vrchol, stojaci v tieni svojich väčších a slávnejších stubaiských bratov. No napriek tomu že neoplýva výškou nad 3000m a na jeho úpätí sa neplazí žiadny ľadovec, teší sa hojnej pozornosti. Môže za to práve jeho poloha na dostrel od najvyššej stubaiskej hory Zuckerhütl (3507m) a blízkosť dvoch chát Sulzenauhütte a Dresdnerhütte. Často sa využíva aj ako aklimatizačný výstup pred útokom na práve spomínaný Zuckerhütl.   Naša prax:   Náš plán zdolať na záver pobytu v Stubaiských Alpách ich najvyšší

Alebo skôr Vael – Majaré Klettersteig, lebo sme v najzápadnejšej skupine Dolomitov (Rosengarten) a tu sa dohovoríme skôr po nemecky. Ráno sme vypadli z Arca, frčíme domov. Ale na frčanie je noc, deň treba využiť zmysluplnejšie. A ešte taký s dokonalým počasím. Preto v Bolzane odbočujeme z diaľnice na východ (znovu inšpirovaní Vetromagom) a po 30 kilákoch parkujeme v sedle Karerpass, priamo pod lanovkou. A zas nemáme mapu! Musíme veriť tej maľovanej na stene. Na nej je to naoko jednoduché: Pred nami zubatý hrebeň, natiahnutý v smere sever – juh. P

Tretí nádherný októbrový deň, ktorý nám príroda dopriala – a „šéfnavigátorka expedície“ nám dnes vraj dopraje niečo špeciálne, inšpirovala sa Vetroplachovým článkom tu na stránke :-) Takže vyrážame z kempu v Arcu, na rozdiel od včerajška smerom na sever, necelých 15km do dediny Pietramurata. Nad ňou sa týči Monte Casale (1632m): biela, na pohľad takmer kolmá a hladká, 1400m vysoká stena.  A v nej via ferrata Ernesto Che Guevara. Kríž na vrchole sme si všimli až na druhý deň, keď sme vedeli, kde ho máme hľadať :-)   Ako Vetroplachovc

Druhý zo štyroch dní, dospávame včerajšiu cestu z domu a 8-hodinovú túru, preto len tesne pred poludním sa z kempu v Arcu vyhrabávame smerom na juh. V pláne máme ľahkú feratku priamo nad centrom mesta Riva del Garda, ktorá sľubuje nádherné výhľady. Nebude to len po skale, už z diaľky vidieť že Cima Capi (929m), ktorá je jej vrcholom, je bielo-zelená. Prepletáme sa okolo centra na cestu západným pobrežím jazera a tesne pred prvým tunelom parkujeme na najlepšom možnom mieste - pretože je nedeľa a je to tu narvané :-) Vrtíme sa totiž s autom, hľadaj

Začalo to mailom: „Sme traja do auta, ferraty v Dolomitoch, pridáš sa?“ To bolo v auguste, ale zladiť počasie a povinnosti sa nakoniec podarilo až koncom októbra. Predpoveď sľubuje na pár dní babie leto, asi je to posledná možnosť. Piatok večer štart z Liptova, medzipristátie v Turci a na Považí, auto sa plní ľuďmi, jedlom, výstrojom. O polnoci kupujeme rakúsku diaľničnú v Jarovciach a daváááj do Cortiny. Tá bola pôvodným cieľom, ale svitanie plány mení. Vychutnávame ho v Misurine pri jazere, konečne niečo vidíme. Menej už vychutnávame pohľ

Čo hovorí teória: Táto zaistená cesta patrí k najkrajším a najzaujímavejším v Stubaiských Alpách. Ponúka široké výhľady do okolia a nezabudnuteľný zážitok pri zdolávaní kolmých úsekov. Obtiažnosť C/D ju radí medzi ťažšie ferraty, avšak precízne inštalované umelé pomôcky z nej robia ferratovú lahôdku. Ideálny prístup pod Ilmspitze je z chaty Innsbrucker Hütte. Spolu s výstupom na vrchol udávajú tabuľky čas 3 hodiny, z toho samotná ferrata 1,5 hodiny. Prevýšenie od chaty cca 400m, z toho ferrata 280m. Na zostup treba počítať približne s rov

Madonna di Campiglio Pred plánovanou akciou, ktorej cieľom mali byť ferraty v okolí Lago di Garda, mi kamarát poslal krátku správu: "Dolomiti di Brenta: Via delle Bocchette. Tam chcem ísť! Bol si tam?!" Otvoril som sprievodcu, prelistoval zopár strán a použil asi najsamozrejmejšiu vec dnes: známy to vyhľadávač na nete. Ten vypľul odpoveď: Najkrajšia vysokohorská túra v Európe!!! Moja odpoveď znela: "Jasné, ide sa! Ale len v prípade, že hore nenasneží a bude pekne! Ináč sa ostaneme opekať na Lagu!"   Nasnežilo. Na Lagu sme sa poopekali

 Rosengarten, horská skupina neďaleko Bolzána patrí medzi najznámejšie oblasti v Dolomitoch "Ružová záhrada alebo záhrada ruží!?" Pýtam sa Jensa pri večernom pive v Meráne. Je Nemec, nie je síce domáci, ale vedieť by mal viac než ja. Nevie. A nie je to vlastne jedno? Je! Hlavne nech vyjde počasie. Doteraz som toto miesto poznal iba z fotiek.   Karer Pass 1745m. Na ceste z Bolzána smer Brenner treba zísť z diaľnice ešte na výjazde Bolzáno sever. Potom dlhá cesta úzkou dolinkou. Tunely, zatáčky. Prechádzame okolo Karersee. Toto jazero je miestno

Talianska provincia Južné Tirolsko: kúpeľné mesto Merano (250m.). Hovoriť o Ifingeri (2581m.) ako o dominante nad Meranom je nezmysel. Kopce sa tu vypínajú na všetky strany. Len dole po prúde rieky Etsch v smere na Bolzáno je kúsok otvorenej doliny.   Ifinger bol jedným z našich cieľov už pri našom pracovnom "zájazde" v lete pred vééľa rokmi. Vtedy to nevyšlo ale stojí tam dodnes a tak sme nášmu kamarátovi Jensovi krátko po príchode do Merana objasnili náš oddychový cieľ na druhý deň. "Super nápad, ale to musíte ísť bezpodmienečne juho