Ako si vychutnať Königsjodler

Ferratová ikona z kategórie „must have“.  V hľadáčiku sme ho mali už dávno. No rok za rokom ubiehal a plán ostával stále len plánom. Až kým sa ako zázrakom nespojila nevyužitá dovolenka, dobrá partia a sľubné počasie. Základnou myšlienkou bolo ísť na pohodu - nesiliť to zbytočne nočným cestovaním, ani makačkou na jeden záťah. Rozplánovali sme si dostatok času, nenáročný zostupový variant a dve noci v oblasti Hochkönigu k tomu. A vyrazili sme premeniť plán na spomienku.

Do sedla Dientner Sattel (1342 m) sa dohrabeme v predvečer túry s cieľom prespať na parkovisku. Okrem nás sa tam však dosť dlhú dobu obšmieta aj polícia, tak ich nechceme zbytočne dráždiť spacákmi. Bivakovanie tam vraj nie je povolené. Až do zotmenia trávime čas kŕmením a blúdením po okolí a bejvák rozbaľujeme až s čelovkami. Nakoniec v tom nie sme sami, pridáva sa aj partia Poliakov a nejakí Nemci v karavane.

Ráno vyrážame len nenásilne a pomaly. Máme zajednaný nocľah na ďalšiu noc hore na chate, tak sa neponáhľame.  V batohu si nesieme okrem ferratového výstroja aj ľahký interiérový spacák. Nad kopcami ešte visia zvyšky dažďových oblakov, ale predpoveď je sľubná. Hlavne žiadne búrky! Chvíľami sa už nad nami začína ukazovať zubatý hrebeň Königsjodlera. Pohodlnou štrkovou cestou (č. 432) sa asi po hodine dostávame k Erichhütte (1594 m). Na chate je ešte ospalo a ticho, tak ani nespomaľujeme. Po úvodných jemne naklonených pasážach naprieč lúkami už poctivo naberáme výšku pomedzi kosovku a skalné kulisy. Stúpanie od chaty do sedla Hochscharte (2283 m) nám trvá ďalších 1,5 hodiny. A tá pravá ferratová zábava začína až tu.

Nahadzujeme výstroj a vydávame sa hore. Po počiatočných obavách a (určite oprávnenom) rešpekte sa osmeľujeme a začíname si to vychutnávať. Krásny rozoklaný hrebeň nás vedie hore-dole cez početné skalné veže. Dáva nám pocítiť, že to nebude zadarmo, ale zároveň nás vábi a posmeľuje za každým rohom nejakou novou výzvou. Obtiažnosť úsekov sa pravidelne strieda, a tak po výživnom zaberáku nasleduje pasáž na vydýchnutie, po zaistenom úseku krátky choďák, po stienke hrebeň, a tak dookola. Nudné to určite nie je! Výhľady z ferraty sú katalógové, občas sa prelievajúca hmla tomu dodáva na dramatickosti. Ako čerešnička na torte sa cestou objavujú chuťovky ako Jungfrauensprung (poooooriadne široké prekročenie zo skaly na skalu), lanový most ponad rokľu Teufelsschlucht a preslávený Flying Fox. Prvý úsek ferraty končí vo výraznom sedle, kde si dávame dlhšiu pauzu. Je odtiaľ aj možnosť zostupu do doliny Birgkar, ale podľa slov miestnych: pokračovanie ferratou dá určite zabrať menej ako ten „núdzový“ zostup.

A tak pokračujeme. Asi najťažší úsek ferraty začína práve tam. Výšvih na Kummetstein (2772 m) je celkom vzdušný a dlhý. Za ním už nasledujú len jednoduchšie pasáže, až sa nakoniec ostrý hrebeň zmení na rozložité rebro, ktoré nás dovedie na záver Königsjodlera. Jeho najvyšším a zároveň koncovým bodom je Hoher Kopf (2875 m). Dávame pár slov do vrcholovej knihy a pár chmeľových bubliniek do žalúdkov. Za tých viac ako päť hodín ferratovej „driny“ si zaslúžime.

Endorfíny by sme mohli rozdávať, no so zvyškovou energiou je to horšie. A to nás ešte čaká cesta na chatu. Matrashaus sa vyškiera z vrcholu Hochkönigu (2941 m) a zdá sa nám ešte hodne ďaleko. Cestou k nemu musíme prekonať výškové metre aj snehové polia. Za predpísanú polhodinu to určite nedávame, stále je to však pohodovejší variant ako dlhý a namáhavý zostup cez Birgkar. Na chatu prichádzame akurát včas, aby sme sa stihli v kľude ubytovať, najesť, spáchať hygienu a aj si trochu oddýchnuť. Na súmraku s celým osadenstvom vyliezame von na priamo povinné sledovanie západu slnka. Ten je s okolitými horskými scenériami dokonalo gýčový a zaručene je jedným z hlavných dôvodov na prenocovanie v tejto výške.

Ráno za úsvitu opúšťame chatu. Pre zostup sme si zvolili síce dlhšiu trasu ako Birgkar, ale pohodovejšiu a plnú výhľadov. Vedie dolinou Ochsenkar (chodníkom č. 430) cez Mitterfeldalm (1669 m) až k hotelovému komplexu Arthurhaus (1502 m). Hneď na úvod je to celkom prudký zostup s pár zaistenými úsekmi. Striedajú sa skalné pasáže a snehové polia, potom sa chodník zmierni. Výhľady do diaľky nám kazí silný letný opar, tým blízkym kraľuje impozantná skalná veža Torsäule (2589 m). Zostupujeme popod jej strmú stenu, až kým celé údolie nenecháme za chrbtom a pred nami sa otvoria lúky a pasienky v blízkosti salašu Mitterfeldalm. Dávame jedno chladené, a už len širokou cestou pomedzi davy zbehneme k hotelu. Turistická sezóna práve vrcholí, a tak tu vládne čulý ruch so všetkým, čo k tomu patrí. Po pár minútach nám už chýba ticho hôr :-)

No ešte sa potrebujeme dostať k autu v sedle Dientner Sattel. Dá sa to dvomi spôsobmi: turistickým chodníkom Königsweg (č. 436) alebo niektorou pravidelnou autobusovou linkou, ktorá odchádza priamo od hotela. Je čas obeda a nás čaká ešte dlhá štreka domov, tak berieme autobus. Spoza okna cestou sledujeme „náš“ hrebeň a hustnúce mračná za ním. Na stránke Matrashausu sa objavuje výstraha pred búrkami na ďalšie dni, chatár neodporúča prechod Königsjodlera.  Nám je to jedno, hlavy už šrotujú čerstvé spomienky.

Ferrata Königsjodler je jedna z najkrajších, ktoré som mala možnosť vyskúšať. Je dostatočne dlhá, aby sa mi dostala pod kožu, do krvi aj do svalov, no nie až tak, aby som v nej trpela. Je tak akurát náročná, aby nebola úplne zadarmo, no zároveň aby neobrala človeka o radosť z lezenia. Je úžasne výhľadová a zážitková, je proste dokonalá! :-)

Pár info na záver:

Technických údajov o Königsjodleri je plný internet, nájdete ich aj v odkliku na súvisiaci článok na konci.

Na ferratu treba fakt dobré počasie. Prípadná zmena podmienok na takom dlhom hromozvode vie slušne zamiešať karty! Oplatí sa sledovať aj stránku chaty Matrashaus, chatár každý deň pridáva aktuálnu info o podmienkach na ferrate.

Ak nechcete obchádzať Flying Fox (dá sa), treba mať so sebou kladku. Dá sa to prerúčkovať aj na primerane skrátenom odsedáku s HMS-kou, ale napriek tomu, že Flying Fox nie je veľmi dlhý, vie obrúsiť karabínu do nie veľmi dôveryhodného stavu. My sme si pomohli lacnou oceľovou karabínou. A rúčkovať sa oplatí chrbtom k smeru jazdy, je to rýchlejšie a menej namáhavé ;-)

Zajednať ubytovanie na chate možno LEN cez rezervačný portál Hütten-Holiday! Treba rátať s poplatkom navýšeným o 10€ za samotnú rezerváciu.

Jaraba