Alta via Fanes

Je horúci júlový deň v Dolomitoch. Vyrážam od auta, zaparkovaného pri chate Capana Alpina (1720m). Vykrúcam hlavu hore za mojím dnešným cieľom. Conturines (3064m.) začína "dymiť", čo nevešťí nič dobré. Rýchlim krokom prekonám stúpanie na Col de Locia (2069m.) Odtiaľ vedie chodník širokou dolinou smerom ku chate Gran Fanes (2060m.) Mraky pribúdajú, a zahaľujú vrcholce trojtisícoviek. V doline ešte svieti slnko a ja prichádzam ku odbočke na sedlo Lech (2486m.) Ešte jeden pohľad na mrakmi zahalený vrchol a mením dnešný plán.
      Odbočujem opačným smerom ku masívu Zimes de Fanes,nad ktorým je obloha ešte pomerne čistá. Z frekventovaného chodníka som sa zrazu dostal na chodníček, kde nie je "Ani živá duša". Začína sa mi to páčiť. V sedle stretávam skupinu Nemcov. Sadnem si na chvíľu, aby som sa napil a pozrel do mapy,: "Že čo s načatým dňom." Zatiaľ čo nabalení Nemci rozoberajú výhody a nevýhody môjho malého batôžteka, vyberám nový cieľ: Alta via Fanes.

      Zimný záber z môjho archívu.

      Exponovaný traverz pod hrebeňom Zimes de Fanes. Vyrážam zo sedla,Nemci sa dvíhajú, ale nikto nejde mojím smerom. Vyzerá to, že budem chvíľu sám. V preľudnených Dolomitoch som sa dostal na naozaj málo frekventovanú trasu. Vystupujem pohyblivou štrkovou suťou a chodníček je čoraz horšie viditeľný. Aj značenie je veľmi skromné, až sa stratí úplne. Jediným vodítkom sú stopy v štrku. Problém je, že ich je viac a ja si musím vybrať tu pravú. S výdatnou pomocou paličiek sa mi podarí po pohyblivom štrku vystúpiť na hrebeň vľavo od Cima Scotoni (2874m). Na hrebeni znovu nájdem aj značenie. Prichádzam na kraj hrebeňa a exponovanosť tohto miesta mi vyráža dych.
      Podo mnou je priepasť, stena je kolmá a ja vidím priamo do údolia asi 300metrov podo mnou. Pomaly prichádzam ku začiatku traverzu. Ako človeku zvyknutému na tatranskú žulu, mi toto štrkovisko úplne zobralo istotu kroku. Pri prvom pohľade na chodníček vedúci nad priepasťou neverím vlastným očiam:"Tade mám ísť?" Predstava návratu po suti, ktorou som sem vyšiel ma nepotešila. "Však tadiaľto predsa chodia ľudia!" Utešujem sa. Akurát, že žiadnych nevidím. Mačacím krokom sa púšťam do traverzu, dávam si pozor na každý krok.


      Po chvíli sa trochu ukľudním, chodník však zostáva nebezpečný a vyžaduje si maximálnu koncentráciu. Po chvíli narazím na prvé oceľové lano, natiahnuté v mieste, kde ho naozaj treba. Takto traverzujem asi kilometer. Prechádzam okolo štôlne vyhĺbenej v skale, je to ešte pamiatka na prvú sv. vojnu. Práve v týchto miestach viedla frontová línia. V závere hrebeňa sa chodník napája na ferratu Tomaselli. Tu stretávam prvých ľudí. Na ferrate je celkom rušno, počujem Čechov aj Nemcov.
      Problém je, že nemám výstroj na ferratu a keďže netuším, aká je ťažká, výstup hore neprichádza do úvahy. Napojil som sa na ňu približne v strede, takže zostup po ferrate proti prúdu ľudí tiež nehrozí. Podľa mapy by mal chodník preťať ferratu a napojiť sa na zostupovú trasu. Prax je však trochu iná. Po krátkej pauze, keď som pozoroval ľudí na ferrate, sa rozhodujem. Skúsim zostúpiť na plošinu pod vežou a za ňou, by sa mohlo dať traverznúť na zostupovku. To sa mi aj podarí, nevyhnem sa však kritickým pohľadom dvoch Nemcov, ktorí vystupujú hore. Začujem ešte, ako si hovoria:"Videl si to? Sám,bez všetkého a ešte ide dole?To by som nerobil."
      Mám šťastie, na prvý pokus triafam na zostupovku a vo výbornej nálade začínam zostupovať. Jedno je isté: Bez sedačky už na túru nepôjdem... Neskôr zistím, že zostup ferratou by bol nemožný. Je veľmi strmá a je tam plno ľudí. Prefrčím ešte okolo plechovej bivakovej búdy, v ktorej sú obaly zo slovenských a českých potravín a zostúpim suťovým žlabom do doliny. Záverečný zostup okolo jazera Lagacio a chaty Scotoni si vychutnávam už v pohode a bez stresu. Čím nižšie tým väčšia hustota ľudí aj svišťov.

POLOHA: Masív Zimes de Fanes leží na hranici dvoch prírodných parkov Fanes-Senes-Braies a Dolomiti D Ampezzo
PRÍSTUP: Brennerskou diaľnicou smerom na Bolzáno. Pred Brixenom odbočiť na Bruneck. Tesne pred Bruneckom odbočka vpravo na Gadertal (Val Badia). Odťiaľ novou cestou (otvorená júl 2006) cez niekoľko tunelov najlepší prístup do Val Badie. Ďalej hlavnou cestou do La Villy odbočiť na San Kassian po hlavnej ceste smerom na passo Valparola, za Kassianom odbočiť vľavo smer Capana Alpina (veľké parkovisko)
ČAS: Celý okruh: Capana Alpina- Col de Locia- forcella dl Lech- traverz -ferrata Tomaselli- Scotoni = cca 6hod. + rezerva!
PREVÝŠENIE: Na tomto okruhu nastúpate cca 1400 metrov.
VÝSTROJ: Všetko čo patrí na ferratu!:set na ferraty, prilba, paličky, rukavice, čelovka.
OBTIAŽNOSŤ: Táto túra je náročná predovšetkým na kondíciu a istotu v chôdzi po pohyblivej suti a v exponovanom teréne.
MAPA: Tabacco 07,alebo Tabacco 03 obidve 1:25000

      Vetroplach