Julské Alpy: Bovec maratón

Počas všetkých tých rokov behania po kopcoch, lesoch, horských maratónoch a ultra maratońoch, behoch do vrchu a nonstop behoch, kdesi vo mne driemala myšlienka, aké by to bolo odbehnúť si klasický 42 km dlhý maratón na rovine. Od tohto pokusu ma však vždy úspešne odradila skutočnosť, že maratón sa behá v meste po betónových uliciach spoločne so stádom tisíc a viac ľudí a táto predstava ma teda vôbec nenadchýňala. Nie som zrovna fanúšik mestského behu, mám rada pohyb v horách, v prírode, kde majú myšlienky svoj vlastný priestor v ktorom môžu voľne plynúť.

Moja chvíľa nadišla tento rok. Vďaka môjmu virtuálnemu bydlisku v Slovinskom Bovci som sa cez FB dostala k propozíciam miestneho maratónu. Tamojší nadšenci sa rozhodli urobiť po 36-tich rokoch jeho druhý ročník. Hneď som vedela, že toto je pre mňa to najideálnejšie miesto na svete, kde si môžem zabehnúť svoj prvý klasický maratón. Dedinka Bovec a Julské Alpy si ma získali už pri prvej návšteve a sú mojou srdcovkou doteraz. Preto som neváhala a ešte v januári som poslala prihlášku.

Maratón sa konal v nedeľu 18. septembra. Celá dedinka žila týmto športovým podujatím a všetko sa nieslo v duchu maratónu a sprievodných akcií už od soboty. Na štart sa postavilo necelých 300 maratóncov spolu s cca 600 polmaratóncami. Zaplnili sme celé maličké námestie v Bovci. Prvé kilometre sa bežalo pomezi kľukaté úzke uličky a potom sme už vybehli na cestu. Všade, kam sa človek pozrel, sa týčila panoráma Julských Álp, v dolnej časti lemovaná lesom, naberajúcim jesenné farby. Neviem čo a ako presne napísať, ako opísať to čo som videla a cítila. Na to som príliš slabý spisovatel :-)

Bola to jedna rozprávka, v ktorej som si mohla na chvíľu zabehať. Celá trasa viedla popod hory, po lúkach, lesoch, popri večne tyrkysovo modrej rieke Soči. Niekoľkokrát sme prebehli aj ponad ňu cez úzke mosty zavesené na hojdajúcich sa oceľových lanách. Prebiehali sme popri horských usadlostiach, starodávnych domčekoch ukrytých v ohyboch rieky, pasúcom sa dobytku. Polovica trasy viedla po asfaltovej ceste a druhá časť po šotoline, lesných cestách, lúkach. Prevýšenie na celý maratón bolo 400m a dočkali sme sa ho tesne po 32. kilometri za malou horskou dedinkou, kde sa chvíľu bežalo do výdatného kopca. Cieľ bol v mieste štartu na námestí v Bovci. Preteky boli organizačne perfektne zvládnuté, atmosféra úžasná a neopísateľná. Trať jedna z najkrajších, aké som kedy bežala. Popri takom výhľade a kráse okolo seba aj zabudnete, že bežíte 42km. Odporúčam každému a o rok som tam opäť.

Sisa Jahnová

Stránky maratónu TU