Lienzske Dolomity: Seekofel Klettersteig (C)

Ráno v Lienzi je ako vystrihnuté z katalógu - vychádzajúce slnko maľuje vrcholky okolitých hôr do ružova a nad nimi len čistý plech. Zatiaľ je ešte príjemná letná teplota, bude horšie. Vyrážame autom cez Tristach do kopcov. Prejdeme popri Tristacher See a napájame sa na horskú cestu Dolomitenstraβe. Za poplatok 8€/auto sa ňou vyštveráme až k chate Lienzer-Dolomitenhütte (1616m), teda takmer 1000 výškových metrov dohora. Tam sa začína naša túra.

Prvou métou je chata Karlsbader Hütte. Tá leží ešte o nejakých 650 m vyššie a dá sa k nej dostať viacerými cestami. Za zmienku stojí výhľadová, čiastočne zaistená trasa Rudi-Eller-Weg popod stenu Laserzu. My však stúpame hore klasikou ponad potok Laserzbach, ktorú si možno ešte zjednodušiť síce miernejšou, ale o čosi dlhšou štrkovou horskou cestou. Spočiatku šlapeme cestou s miernym stúpaním, pri drevenej chatke Insteinhütte sa z cesty odpája úzky chodník a púšťa sa strmo hore. Za chrbtom sa otvárajú výhľady ponad Rauchkofel až k snehovej hradbe Hohe Tauern. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa sklon zmierňuje, pribúda lúk a ovčích bobkov. Čučoriedky a brusnice sa na nás vyškierajú priamo z chodníka. Nad hranicou lesa sa znova napájame na cestu, ktorá nás s istotou dovedie ku Karlsbader Hütte (2260m). Okolo chaty je rušno, predsalen je východiskovým bodom pre väčšinu ferrát v okolí. A že ich je tu požehnane! My si vychutnáme posledné chvíle v tieni chaty, lebo slnko začína byť neľútostné. Zopár odvážlivcov si dokonca chladí kosti v plese s nádherným výhľadom.

Od chaty k samotnému nástupu na ferratu nás už čaká ten pravý letný mordor. Chodník vedie serpentínami do výrazného sedla medzi Seekofel a Teplitzer Spitze. Cestou ešte míňame veľký kríž venovaný obetiam hôr. Okrem toho nás obšťastňuje len úmorná horúčava bez kúska tieňa a rozpálené skaly, na ktorých sa pečie aj posledná radosť z pohybu. V sedle Ödkarscharte (2596m) máme dosť a to nás ferrata ešte len čaká!

Našťastie nejde o náročnú ferratu, Jej hodnotenie sa pohybuje väčšinou niekde okolo B-čka, viacero úsekov je chodeckých. Jedinou ťažšou pasážou je výšvih na skalnú vežu Eggerturm za C. Ale aj ten sa dá obísť druhou stranou ľahšou variantou. Nižšia obtiažnosť je však vykompenzovaná slušnou expozíciou a tak nám občas zadkom zamrví pri pohľade dolu. Vrchol Seekofelu (2738m) je ozdobený antikorovým krížom a nefalšovaným 360-stupňovým výhľadom. Talianske Dolomity v najbližšom zornom uhle majú silnú konkurenciu v podobe Hohe Tauern na opačnej strane, v opare na JV sa dokonca črtajú Julské Alpy...

Zostup vedie dole tou istou trasou, čo je trochu na škodu, no i v protismere sa núkajú krásne výhľady. Eggerturm obchádzame pre zmenu južnou stranou s nižšou obtiažnosťou. Zo sedla k chate Karlsbader Hütte je zostup dosť nepríjemný v suťovom teréne. Trochu nám ho spríjemní tieň, ktorý konečne vrhá na chodník Teplitzer Spitze. Pri chate si ešte ochladíme rozžeravené nohy v plese a pomaly schádzame do údolia. Nemáme sa kam ponáhľať, po ceste je to síce zdĺhavé kľučkovanie desiatkami zákrut, ale ide sa o to pohodovejšie. Chata Lienzer-Dolomitenhütte je krásne nasvietená zapadajúcim slnkom, víta nás dokonca slovenský personál. Z jej terasy na okraji skalného útesu sa kocháme pohľadom priamo do srdca Lienzskych Dolomitov, ktorému v závere údolia kraľuje Seekofel...

Text: Jana Jaraba

Foto: Jaraba, Julio, Robin

Poznámka: 

K chate Lienzer-Dolomitenhütte sa možno dostať aj horským taxíkom (Wanderbus) , ktorý však premáva len jeden deň v týždni, konkrétne v sezóne 2015 to bolo vždy v pondelok o 8:30 spred stanice v Lienzi, naspäť o 17:00.

Približné časy:

Dolomitenhütte – Karlsbader Hütte:          2:30 hod.

Karlsbader Hütte – nástup na ferratu:       1:00 hod.

Seekofel Klettersteig:                              2:00 hod.

Seekofel – Karlsbader Hütte:                   1:45 hod.     

Karlsbader Hütte – Dolomitenhütte:          1:45 hod.