Orlia prť - fotostory

 Orlia prť - Orla pierc

Táto najznámejšia turistická trasa na poľskej strane Vysokých Tatier má množstvo prívlastkov. Mali sme ju v hľadáčiku už roky a trpezlivo sme čakali na našu príležitosť. Túto jeseň bolo konečne po niekoľkých rokoch poriadne babie leto a tak sme ho využili. 

Na chatu Murovanec sme prišli okolo obeda. Našu žiadosť o rezervovanie ubytka odbyli na recepcii s tým, že miesta je dosť a tak sme si nechali jeden batoh v úschovni batožiny a vyrazili na Koscielec. Keď sme potom večer prišli na izbu tak už boli voľné iba miesta hore na poschodových posteliach. Tie lepšie miesta si všetky obsadili ľudia ktorí prišli na chatu až po nás...

Počasie ale bolo výborné a náladu nám nemohli detaily pokaziť. Murowanec je chata veľká, taká anonymná, mám z nej vždy tak trochu zmiešané pocity ale zase kuchyňa je tu výborná, mašina na vriacu vodu zadarmo funguje znamenite a pri našej tretej návšteve sa na nás stále tá istá dievčina za kasou už konečne začala aj trošku usmievať... (majú tu trochu iný systém ako na slovenských chatách)

Ráno sme vyrazili z chaty pred ôsmou o 8:45 sme boli pri Czarnom stawe. Odtiaľ následuje výstup ešte v tieni do sedla Zawrat. Narazili sme na úseky s ľadom. Mačiatka na tenisky sme ale nemuseli vytiahnuť.

Sedlo Zawrat dosahujeme cca o 10:20. Odtiaľto už pokračuje reťazami zaistený hrebeň nazývaný Orlia prť. Naším cieľom nebolo ísť ho čo najrýchlejšie ale si ho aj čo najviac vychutnať. Podarilo sa. Desiateho októbra cez týždeň sme tu nestretli žiadne masy ľudu. V podstate sme za celý deň stretli len zopár turistov. Američania, španieli, česi... a samozrejme domáci.

Neviem si predstaviť čo to tu musí byť v letnej tlačenici. Naštastie zo samotného hrebeňa sa dá na viacerých miestach zostúpiť po značke dole. V prípade búrky veľmi dôležitá možnosť.

Tú najhlavnejšiu a najkrajšiu časť Orlej prti: Zawrat - Kozi wierch sme prešli za necelé dve a pol hodiny na úplnú pohodu. Na Kozom wierchu sme dali pauzu pol hodiny a pokračovali ďalej.

Výhodu sme mali aj v tom že v októbri už slnko až tak nepečie a tak spotreba vody nie je ako v lete. V každom prípade odporúčam so sebou zobrať na hrebeň dostatočné množstvo tekutín lebo hore ich už nedoplníte.

Z Kozieho wierchu pokračuje chodník najprv dole. Stratíte nejaké výškové metre ktoré treba potom zase získať naspäť. 

Prichádzame do Przelecz nad Buczynova dolinka. Čakajú nás Čierne steny. Najprv však kusisko zostúpiť po značkovanej suti smerom na sever. Tu je jedna z možností zostúpiť až dole. My však pokračujeme po Orlej prti. Nasledujú veľmi pekné úseky. Komín, reťaze, štrbina, traverz a sme zase pod hrebeňom.

Celý tento chodník mi svojím charakterom tak trošku začína pripomínať Vie delle Bocchette v Dolomitoch di Brenta. Samozrejme len tak zdiaľky a so zažmúrenými očami. :)

Nasledujú Granaty. Výhľady na Fajku - jeden z možných lezeckých cieľov do budúcnosti.

Prevaľujúce sa mraky nás obdarúvajú úžasnými pohľadmi.

Prichádzame na Skrajny Granat o 15:30. Tu je odbočka dole ku Czarnemu stawu.

Už dávnejšie sme si naplánovali, že tu z herebeňa zostúpime dolu naspäť ku Czarnemu Stawu. Záverečný úsek hrebeňa po Kryžne si necháme na budúce. Bude sa po čo vrátiť.

Zo starej obrovskej panoramatickej mapy v Murovanci sa dozvedáme, že kedysi hrebeň Orlej prti pokračoval aj z Kryžneho ďalej cez hrebeň Woloszynov... nuž ale rušenie chodníkov nie je iba naša slovenská špecialita asi...

Po zostupe nás pri jazere ešte čaká kryoterapia v ľadovej vode. Výborne nám to pomôže na unavené nohy.

Zajtra nás čaká ďalšia túra. Tá dnešná nám trvala od chaty po chatu 9:30 hod. Foťák zaznamenal 188 fotiek. Užívajte fotogalériu, do nej sa ich nominovalo takmer 90.

Martin a Slávka