Prisojnik cez Veľké okno

          Julské Alpy sú pre outdoorových nadšencov veľmi atraktívna destinácia. Turistika, horolezectvo, rafting, kaňoning a ďalšie odnože pohybu vo vode a v neposlednom rade aj cyklistika-cestná aj horská, to všetko sa tu dá robiť na najvyššej úrovni. Na prelome augusta a septembra sme tu pobudli zopár dní. Počasie nám až tak neprialo, ale aj napriek tomu sme čo-to prešli:

V sobotu prichádzame do Slovinska a leje ako z krhly. Nedeľné ráno akoby vôbec netušilo o včerajšku a víta nás krásnou bezoblačnou modrou oblohou. Podložie sa nezaprie, po centimetroch zrážok nieto ani chýru, iba pohľad na rozvodnenú mútnu Soču prezradí opak. Cesta do sedla Vršič je strmá, ale uľahčí nám nástup na túru. Kontrolujeme čas - tabuľka (prvá a posledná) hlási na vrchol 3 hodiny. Ďalej sa už orientujeme len podľa červených značiek namaľovaných na skalách. Chodník začína pri chate Tičarjev dom, miernym stúpaním na hrebeň a potom krátkym strmým klesaním pod SZ stenu Prisojnika. Tam štartujeme do ferraty k Veľkému oknu.

Začiatok mierne exponovaný, potom striedavo chodník a odistené úseky, v 2/3 najlepšie miesto cesty - komín s jedným zúžením, ktoré preverí, či sme nezabudli ako sa plazí :) Po ďalšom chodeckom úseku prichádzame pod okno. Tam sa oplatí prilba, padajúce kamene nás o tom presvedčia. Dobehli sme 2 skupinky, aspoň je čas na viac fotenia. Po absolvovaní ďalšieho komína sme hore. Čas 3:30 síce pohodovo, ale sme zvedaví, za koľko budeme na vrchole. Nad oknom je okrem pokračovania na vrchol možný aj priamy zostup traverzom na juh a späť na Vršič. Hore sa ide krátkym výšvihom na hrebeň a ním popod 2 predvrcholy až na Prisojnik. Cesta je vzdušná, s nádherným výhľadom na všetky strany. Na Prisojniku sme za ďalšiu 1 hodinku. To Slovinci merajú čas pretekárom, alebo sme slimáci :) Strávime pár príjemných minút s veselou chasou Slovákov. Od nich sa dozvedáme, že na Zadný Prisojnik treba mačky a cepín, aj vzhľadom na horšiace sa počasie túto variantu ďalej neriešime a schádzame klasikou na JZ späť.

Cestou obdivujeme bohatú vápencovú kvetenu. Nie je tu rezervácia ako u nás v Beliankach a napr. plesnivce rastú všade. Na Vršiči sme za cca 2 hod. Ešte je celkom skoro na návrat do kempu, preto cestou späť pozrieme Izvir Soče: pred poslednými zákrutami z Vršiča do Soče je odbočka na chatu. Od chaty chodníkom až k prameňu - bazén v pukline skaly. Záver chodníka a zostup k bazénu je istený, keďže je to blízko chaty, tak sa tu dostanú aj takí, ktorí to v tomto mieste radšej otočia :)

Rišo Böhmer