Ferraty-zaistené cesty

          Po niekoľkých rokoch sme vystriedali letnú dovolenku pri mori za aktívnu dovolenku v Dolomitoch. Ide asi o najlepšiu destináciu pre aktívnu dovolenku. My sme sa tu vybrali na turistiku a na via ferraty (klettersteig).    Po precestovanej noci prichádzame ráno do kempu Alla Baita pri Misurine (1800 m n. m.). Jeho poloha je veľmi výhodná pre túry v skupine Cadini alebo Tre Cime di Lavaredo (Drei Zinnen), teda v Sextenských dolomitoch. Kemping leží v blízkosti jazera Lago di Misurina, takže ani v horúcich letných mesiacoch tu počas noci nie je najt

      Prišli sme do Garmisch Partenkirchenu. Naše prvé kroky vedú do Lidlu. Nakúpili sme si samé dobroty za výborné ceny. Nejaké ryby, predvarenú ryžu a výborný mäkký syr za skvelú cenu. Potom sme šli do kempu a začali dumať, čo tu budeme robiť. Popradčania sa na mnohohodinový výstup necítia. My s Janom sme stále nažhavení. Stúpať do kopca je skvelá vec. Jedlo, pivo, srandičky a plánovanie ako a kadiaľ vylezieme na Zugspitze. Opäť jeden príjemný večer. Len ťažko sa plánuje bez mapy. Nakoniec sme to vymysleli tak, že my s Janom ráno začneme stú

          Sky Walk, alebo chodník oblohou. To bol pre nás, začínajúcich ferratistov strašiak tripu v Dachsteine. Pred nami však posledný deň a nezdolané dve ferraty, obe s prívlastkom „naj“ v tejto lokalite: Irg - najkrajšia a Sky Walk - najťažšia. Jediným riešením bolo dať tieto ferraty za jeden deň – čo sa nám z čítania a počúvania zdalo byť najskôr nemožné ale pokúsiť sme sa o to museli. Prístup: Z Irga  sa dá jednoduchou ferratkou Hunerscharte zostúpiť nižšie na nástup na Sky Walk. Cestou dole treba dávať pozor aby sme správne o

    Mne by asi ani nenapadlo isť do Álp do Nemecka. Návrh prišiel od kamoša z Popradu. Boli na to len dvaja, takže som sa trošičku prikmotril. Sú tam nižšie kopce ako v Západných Alpách, takže aj od manželky som skôr mohol očakávať povolenie, ktorého som sa nakoniec aj tak nedočkal. S veľkým pocitom zodpovednosti som sa rozlúčil s Majkou a Borisom a nasadol som na vlak. V Poprade ma už čakal Robo, ešte sme vyzdvihli Spyrosa a partia bola takmer kompletná. Môj najvernejší alpský parťák Jano čakal neskoro v noci na stanici v Trenčíne. Po celej noci strá

Via-ferrata Kupfergeist Nad horami sa prevaľujú dažďové mraky, asfalt ešte neobschol z ranného dažďa. Kam sa vybrať cez vzácne chvíle voľného času aby duša sa nasýtila a telo celé zostalo? Na túto otázku nachádzame odpoveď rýchlo. Ťuk ťuk do počítača a náš cieľ je jasný. Nachádzame sa v srdci rakúskych hôr pod Salzburgom - v dedinke Bad Hofgastein. Kompjúter ukazuje nemilorsdne a jasne - do susednej doliny Grossarltal. Nad dedinkou Hüttschlag sa tu vypína zaistená cesta Kupfersteig.   Parametre tohto výletu hovoria v náš prospech: Dĺžka výstupu

                   1.10.2009 sme s Mirom zakapčali smer Dolomity. Počasie na 3 dni sa ukazovalo v Cortine a okolí dobré. Tak sme miesili so šalter pákou. Slnečná cesta ubehla dobre. V Lienzi bol najlacnejší benzín, tak sme neváhali a dali plnú. Tankovali sme za 1,008 euro/liter. Pred 20 h sme stáli pred vstupom na cestu pod Tre Cime a uvažovali čo včul a kde prenocovať. Nakoniec sme sa presunuli pod Misurinu do údolia Rio val Fónda, kde už parkovali bratia Moraváci a to bolo znamenie, že sme na správnom mieste. Ranný pohľad na Monte Cristalo nás v tom uisti

Horská skupina Sellagruppe v srdci Dolomitov pri pohľade z okolitých kopcov silne pripomína poschodovú tortu. Ako čerešničky na torte sú na nej dookola rozmiestnené zaistené cesty - ferraty. Spolu ich je päť a mne sa podarilo splniť túto jeseň jeden zo skromných cieľov - prinášam vám report z poslednej z nich. Pößnecker Klettersteig sa nachádza v severozápadnej časti horskej skupiny. Bývalá hranica, ktorá kedysi oddeľovala Taliansko od Rakúska zadeľovala túto oblasť ešte do nemecky hovoriacej časti, aj keď vlastne Grödnertal alebo Val Gardena je domovom

Jesenný zamračený deň v Dolomitoch. Nemáme čas celý deň, ale keď okolo obeda vidieť, že pršať asi nebude, vyrážame do Araby a z nej serpentínami smerom na passo Pordoi. Nad pásmom lesa zastavujeme na parkovisku vpravo pri ceste. Na passo Pordoi zostávajú asi tri kilometre. (obr.) Odtiaľto vyrážame peši po štrkovej ceste traverzom smer Porta Vesovo. Prechádzame cez lyžiarske stredisko, kde v lete nažívajú spolu kravy so svišťami. V spomínanom sedle, kde končí lanovka z Arraby sa vydáme vľavo a traverzujeme svahom, kým nezbadáme odbočku na ferratu. Naš�

Pri ceste cez Passo Gardena v Talianskych Dolomitoch človeku padnú do oka kamenné zuby Cirspitzen. Pri ceste z Corvary po serpentínach hore ich budete mať rovno pred sebou. Na dva z týchto zubov vedú zaistené cesty. Nie sú moc ťažké a ponúkajú sa tu veľmi pekné skôr prechádzky ako túry. Ideálne je spojiť tieto dve ferraty do jednej túry. Ak človek vyrazí z Passo Gardena vznikne pekná túra tak na pol dňa. V sedle sa vyberá parkovné a býva často aj plno, to sa dá vyriešiť parkovaním pár zatáčiek pod sedlom smerom na Corvaru. Sú tam odpočívadla s lavič

Posledný deň v Ramsau. Nabalené auto zdoláva serpentíny ku stanici lanovky. Pokúsime sa zvyšný čas využiť naplno, ale informačná tabula nám oznamuje teplotu hore: 0 stupňov. Rozhodujeme sa, či použiť lanovku. Nakoniec mraky prevaľujúce sa cez vrcholce rozhodujú - ide sa peši. Optimista je len zle informovaný pesimista. Podľa predpovede malo byť lepšie, možno sa ešte vyčasí. Po krátkom traverze vchádzame do doliny vpravo od tej pod lanovkou. Na križovatke meníme náš pôvodný cieľ: ferratu Eselstein za Irga. Počasie sa začína zlepšovať. Prichádza

  Nie je to tak dávno, čo som si prečítal na internete inšpirujúci článok o tejto túre. Dobrý nápad a ideálny cieľ na párdňový výpad. Zároveň príležitosť osviežiť si spomienky na jeden nerozvážny mladícky výlet spred 15 rokov. Tenisky, tričko a fľaška s vodou, tak by som charakterizoval náš vtedajší výlet na vrchol Dachsteinu 2996m.. Mali sme šťastie na počasie, keď sme vtedy o piatej stáli na vrchole a vychutnávali si tie úžasné výhľady. Vystupujeme z auta na parkovisku pri lanovke, dolaďujeme výstroj a dvíhame oči k oblohe: Vydrží to?

Taliansko - Lago di Garda - Arco. Začiatkom októbra sa v mekke lezcov a bikerov prebúdzame do zamračeného a upršaného dňa. Na vrcholkoch hôr pomedzi prevaľujúce mraky vidieť sneh. Čas je vzácny, dážď pomaly prestáva a tak sedím nad mapou, že čo s načatým dňom. Kúsok nad Arcom je mestečko Dro a nad ním objavujem ferratu vedúcu ku hradu Drena. Podľa mapy to vyzerá nenáročné, krátke s krátkym nástupom. Nízka nadmorská výška zaručí príjemnú teplotu. Využijem ešte dostupnosť internetu a pozriem sa na stránku via-ferrata.de, ferratu čoskoro nájdem

Berchtesgaden (D) Po niekoľkých hodinách strávených vo vlaku konečne vystierame svoje kosti na rozpálenom peróne. Cieľ máme určený, ostáva nám už len zvoliť cestu. Chvíľu nerozhodnosti a dezorientácie v cudzom teréne strieda rozhodnutie kúpiť mapu. Ešte zopár rád na cestu od neznámeho Poliaka, ktorý sa práve z Watzmannu vrátil, a nasadáme do prvého autobusu do Wimbachbrücke (620 m.n.m.). Odtiaľ už pôjdeme len po vlastných. Slnko pomaly zapadá za vrcholky okolitých hôr. Oproti nám kráčajú masy ľudí vracajúcich sa z túry. Tvárou k horám šlape

Mori je talianske mestečko ležiace pri ceste na Lago di Garda. Leží kúsok za Roverettom, kde sa schádza z diaľnice. Pre turistov ženúcich sa na Lago di Garda by nebolo moc zaujímavé, veď kto už by sa tu zastavoval, keď svoj vytúžený cieľ má na dosah.           Tento stav sa určite trochu zmenil, keď domáci využili prírodné podmienky. Nad mestečkom sa spomedzi viničových sadov vypína skalnatý útes Monte Albano. Lezcov priťahoval už dávnejšie svojou peknou skalou orientovanou na juh a tým aj priaznivými klimatickými podmienkami.      

Údolie medzi mestami Bolzano a Trento ohraničujú z východu a západu vysoké skalné steny. Pri návrate z ferraty Rio Secco, kúsok nad Trentom mi padla do oka impozantná skalná stena na západ od Salurna. Vedel som, že niekde v týchto miestach sa nachádza ďalšia ferrata, tak som si obzrel nástup a zapamätal miesto, kde sa parkuje. "Snáď budúce leto!" Pomyslel som si. Realita však bola taká, že už presne o týždeň sme dorazili pod ferratu. Tentoraz som už nebol sám, a tak sa fotilo ovela ľahšie ako pri predošlých túrach.           Samotná túra nebo