Ferraty-zaistené cesty

          Z Raxalpen sa diaľnicou a neskôr cestou dostaneme asi za jednu hodinku k mestečku Eisenerz, neďaleko pohoria Hochschwab. Tieto končiny ponúkajú viacero zaujímavých Klettersteigov, dnes sa pozrieme na veľkolepý Kaizer Franz Josef Klettersteig vedúci 800 metrov vysokou  stenou Seemauer nad Leopoldsteiner See.   Po víkende v Raxe som sa v pondelok skoro ráno presunul už sám k nádhernému jazeru pod vrchol Hochblaser. Na posledný deň akcie som si chcel vybrať niečo šťavnaté a tak som inšpirovaný novým sprievodcom neváhal spraviť túto zachádzku.

             Lago di Garda a hlave jeho severná časť v okolí mestečiek Riva a Arco sa okrem mnohých iných zaujímavých vecí môže popýšiť aj niekoľkými krásnymi zaistenými ciestami, ktoré určite stoja zato. Po nádhernom kaňone v Drene, krásnej a nie ľahkej športovej ferrate na Monte Albano, ťažkej éčkovej ferrate Rino Piseta sme sa dostali až pod úžasnú stenu kopčeka Monte Casale 1632m. Človek príde pod stenu, zakloní hlavu a po chvíli pozorovania zistí, že má otvorené ústa... :)) Samotná ferrata je na najťažších miestach odisten�

          Talianske mestečko Arco ležiace v závere údolia riečky Sarche vlievajúcej sa do Lago di Garda asi netreba lezcom veľmi predstavovať. Kým Francúzske Chamonix sa považuje za hlavné stredisko alpinizmu,  Arco je určite favorit na hlavné mesto skalného lezenia v Európe. Veľkú mieru na tom majú výborné podmienky na lezenie a v neposlednom rade to bude aj organizácia najznámejších a najslávnejších pretekov na umelej stene.   Arco však toho ponúka oveľa viac ako len úžasné terény všade naokolo. Hneď neďaleko centra sú výborné podmienky

          Po daždivej sobote, ktorú sme strávili v Höllentali na nás čakala pekná nedeľa v Raxe. Pán bol jasný, využiť dobré počasie, ktoré malo podľa predpovede prísť a v oblasti strmej a veľkej vápencovej steny Preinerwandu prejsť obe najznámejšie ferraty v Raxe. Vysoká vápencová stena Preinerwand je známa aj peknými lezeckými cestami a ponúka zároveň dve pekné a ťažké ferraty, ktoré sú najbližšie dosiahnuteľnými cennými ferratami zo Slovenska ak nerátame predsa len kratšie ferratky na Hohe Wand pri Viedni.   Skoro ráno parkujeme na

      Obrázok strmej skalnej steny týčiacej sa nad mestečkom Sarche, neďaleko Talianskeho Lago di Garda som mal stiahnutý v počítači už nejaký ten rôčik. Ešte nejaký čas predtým som si v sprievodcovi prečítal o tom ako v roku 1984 postavená ferrata vyvolala veľké diskusie medzi rôznymi alpskými organizáciami. Boli dokonca veľké tlaky na jej zrušenie. Dôvodom týchto debát bola predovšetkým obtiažnosť a expozícia tejto zaistenej cesty (Via atrezzata).   V čase svojho vzniku bola táto ferrata považovaná za najťažšiu v Európe. Stavitelia totiž �

          Raxalpen spolu so Schneebergom patria medzi obľúbené ciele hlavne pre obyvateľov nášho hlavného meste a jeho okolia. Blízkosť a dostupnosť sú jednoznačnými argumentmi. Pre človeka pendlujúceho medzi Tatrami a Talianskymi Alpami ostávalo toto miesto dlho bez povšimnutia. Až neustále sa množiace referencie z iných zdrojov ma prinútili sa pozrieť do mapy. V nej som zistil, že to vlastne mám po ceste...   A tak som sa rozhodol využiť prvú šancu pri návrate z Rakúska. Prenocoval som v horolezeckom kempe v Kaiserbrunne. Ráno pršalo, vedel som, �

          Lomnický štít bol dlhé roky považovaný za najvyšší končiar Vysokých Tatier. Aj keď dnes už vieme, že to nie je pravda, patrí naďalej medzi najvýraznejšie a najobdivovanejšie vrcholy Tatier. Na tomto nič nezmenila ani výstavba vysutej lanovky sprevádzkovanej v roku 1940.   Horolezecky navyhľadávanejšia je západná stena s množstvom ťažkých ciest. Stena tu má od Téryho žľabu až na vrchol 300 výškových metrov. Bol to práve Gypsi (Vlado Tatarka), ktorý inicioval zabezpečenie zostupu pod západnú stenu s reťazami. Výrazne tým

          Krásne a mrazivé ráno nás víta v posledný deň v Dolomitoch. Poobede odchádzame a tak sme si vybrali kratšiu a nenáročnú túru. Začíname na pri chate Rifugio Auronzo (2 320 m n.m.) priamo pod Tre Cime v Sextenských Dolomitoch. Našim cieľom je Paternkofel (2 744 m n.m.) a ďalej prechod po vojenskej ceste Schartenweg na chatu Bullelejochutte (2 528 m n.m.).   Širokým chodníkom ideme do sedla Forcela Lavaredo (2 454 m n.m.). Odtiaľ doprava hore po hrebienku k skalnej stene s tunelom. Tu začína via ferrata ktorá prechádza cez Passportenschar

          Ďalší deň je pred nami a s ním aj výzva v podobe trojtisícového vrcholu Tofana di Mezzo 3 244 m n.m.. Začíname na križovatke chodníkov č. 403 a č. 405, kde sme sa dostali autom. Pôvodne sme sa chceli vyviezť na chatu Rifugio A. Dibona 2 037 m n.m., ale cesta je v rekonštrukcii. A tak ideme po vlastných o čosi skôr. Po chvíli prichádzame k chate Rifugio A. Dibona a pokračujem po chodníku č. 421 na chatu Rifugio Pomedes 2 303 m n.m. Chodník ide po suťovisku, neskôr strmo hore popri ňom a na záver je rovinka ku chate. Výhľady sme si zatiaľ ne

Dolomity:          Po plnohodnotnom spánku je pred nami ďalší krásny deň. Sme plný energie a tak si vyberáme niečo ťažšie. Voľba padla na via ferratu Tomaselli označenú čiernou farbou, ktorá vedie na vrchol Cima Fanis Sud 2 890 m n.m. v skupine Fanes. Začíname v sedle Passo Falzarego 2 105 m n.m. odkiaľ ideme po chodníku č. 402 do sedla Forcella Travenanzes 2 507 m n.m.. Chodník vedie popod masív Lagazuoi a stále je čo obzerať. Južne sú Cinque Torri, Averau a Nuvolau a samozrejme Marmolada. Zo sedla Forcella Travenanzes sa pokračuje po pohodovom ch

          Dolomity sú pre mňa raj na zemi a tak som sa tam po šiestich týždňoch opäť vrátil. Dostal som sa tam v skutku na rýchlo. Okolo obeda mi zazvonil telefón a večer sme už sedeli v aute. Ťažko som mohol odolať takejto ponuke, aj keď je október, predpoveď počasia bola veľmi priaznivá. Ráno pred ôsmou sme v Cortine d´Ampezzo a v infocentre chcem ešte zistiť potrebné informácie. To však otvárajú až neskôr a nám sa už nechcelo čakať. Rozmýšľame, kam ísť? Po nočnej ceste sme unavený a je už dosť hodín na poriadny kopec, tak hľadám

          Začalo to celé jednou nevinnou otázkou: Slavo, nedal by sa ten Königsjodler spáchať niekedy v septembri? Nato že práve v tom čase hore snežilo to bola celkom trúfalá otázka. Jodler nám však obom nedal kľudne spávať, a tak jediný spôsob ako mať počas zimy pokojný spánok bolo zmáknuť ho. Predpoveď hlási na jediný deň nášho predĺženého víkendu aké také počasie a tak nezostáva nič iné iba vyraziť. Prístup: Z parkoviska v sedle Dientner Sattel (1342) ktoré je vzdialene asi 5 km za obcou Mühlbach am Hochkönig vyrážame po chodn�

          Monte Paterno alebo po nemecky Paternkofel (2 744 m n.m.) bol náš ďalší cieľ v Dolomitoch. Ide o veľmi známy a výrazný vrchol v Sextenských dolomitoch, ktorý sa nachádza nad chatou Rif. Tre Cime - A. Locatelli (2 405 m n.m.). Odtiaľto začína aj známa via ferrata Vojnová cesta De Luca – Innerkofler.     My sme sa však na tento vrchol vybrali inou ferratou. Opäť sme sa autobusom vyviezli na Rifugio Auronzo (2 320 m n.m.) a pokračovali sme po chodníku č. 101 do sedla Forcela Lavaredo (2 454 m n.m.). Pokračujeme po neznačenom chodníčku po h

          Julské Alpy sú pre outdoorových nadšencov veľmi atraktívna destinácia. Turistika, horolezectvo, rafting, kaňoning a ďalšie odnože pohybu vo vode a v neposlednom rade aj cyklistika-cestná aj horská, to všetko sa tu dá robiť na najvyššej úrovni. Na prelome augusta a septembra sme tu pobudli zopár dní. Počasie nám až tak neprialo, ale aj napriek tomu sme čo-to prešli:   V sobotu prichádzame do Slovinska a leje ako z krhly. Nedeľné ráno akoby vôbec netušilo o včerajšku a víta nás krásnou bezoblačnou modrou oblohou. Podložie sa nezaprie

               Ďalšia túra, ktorú sme absolvovali v Dolomitoch bola nenáročná po technickej stránke, no fyzicky určite náročnejšia. Začali sme v horskom sedle Passo  Falzarego (2105 m n.m.), ktoré sa nachádza asi 17 km západne od Cortiny d´Ampezzo.   Pri pohľade zo sedla na západ neunikne pohľadu dominantný skalný štít. Jeho názov je Sas de Stria (2477 m n.m.). Na jeho vrchol vedie aj turistický chodník po bývalých zákopoch a vojenských opevneniach. A tak ideme po chodníku č. 424 smerom do horského sedla Passo di Valparola. Chodník ide p