Fallbach Klettersteig (E)

Pred ťažkými ferratami mám odjakživa rešpekt. Ak sa niekde v popise vyskytuje písmenko „E“, dávam od toho automaticky ruky preč. Jednak je tam dosť opodstatnená obava o fyzickú stránku veci, ale tiež preto, že terén tohto typu mi už spôsobuje viac stresu ako pôžitku. A ja si v horách chcem jednoducho užívať. Niekedy však vybočenie z vlastných stereotypov môže priniesť príjemné prekvapenia. A takým je určite aj Fallbach klettersteig, ferrata, ktorú som si napriek jej športovému charakteru vychutnala naplno.

Ferrata sa nachádza v údolí Maltatal neďaleko mesta Spittal an der Drau. Celá vedie popri vodopáde potoka Fallbach, ktorý je so svojimi 150 vertikálnymi metrami najvyšším vodopádom v Korutánsku. To predurčuje aj charakter celej ferraty: je poriadne výživná, výhľadová a fotogenická.

Štart a turistické zázemie sa nachádza kúsok pod vodopádom. Nájdete tu neveľké parkovisko, reštauráciu a turistickú informačnú kanceláriu, kde sa platí vstupné (v r. 2021 6€/os.). Viem si predstaviť, že cez pekné letné dni je tu celkom nátresk, ale po sezóne po vás ani pes neštekne. Detský vodný svet, ktorý je súčasťou areálu,  je už na jeseň zatvorený, prístup k ferrate, našťastie, nie.

Ferraťáky obliekame pod spodnou vyhliadkou a po prekročení potoka po dvoch hrubo otesaných brvnách už začína reálna šou. Úvodné metre ľahkej obtiažnosti vôbec nenaznačujú, v akom duchu sa to bude celé niesť. No už o chvíľu terén pritvrdí a začne sa stavať na zadné. Výživné platničky sa striedajú s oddychovými úsekmi a expozícia začína štekliť pod zadkom. Vo vodopáde na ľavoboku sa v slnečných dňoch objavuje dúha a dotvára kulisu pre gýčové instagramové fotky.

Prvá časť ferraty sa vyznačuje obtiažnosťou D a je určujúca pre ďalší pohyb. Ak má niekto problémy už tu, môže ferratu núdzovo opustiť pred lanovým mostíkom a vyhnúť sa tak najťažšiemu úseku. Ani tento výlez cez vyhliadku s názvom Kanzel nie je celkom zadarmo a určite sa bude rátať. Tí, čo sa rozhodnú pokračovať, si definitívne vydýchnu až po prelezení najťažšieho úseku v podobe malého previsu a nasledovných kolmých platní. Ruky aj hlava dostanú dobre zabrať. Potom už nasledujú len vytriasačky a kochačky.

Ferrata končí na drevenom mostíku nad vodopádom, odkiaľ možno pokračovať doľava chodníkom na vrchol Loibspitze, alebo doprava naspäť na parkovisko. Aj zostupovka je miestami pekne strmá a zaistená lanom. Asi v polovici sa vetví, priamo k nástupu ferraty sa vracia pravá vetva zostupovky. Celý cirkus zaberie tak do troch hodín života, z toho nástup 15 minút a zostup cca pol hodinu.

Zaujímavosťou ferraty je využitie umelých chytov (lepených kamenných alebo aj vŕtaných umelohmotných) na miestach s minimom prirodzených chytov. Trochu ma prekvapili dva druhy istiacich lán: jedno klasické, hrubé, vyšponované a jedno tenké, voľnejšie. Niekde bolo len jedno, niekde obidve. Po hlbšom zamyslení som vydedukovala účel toho tenšieho na istenie a toho hrubšieho na lezenie. Kde bolo len tenšie lano, dalo sa krásne ísť po skale, len s využitím prirodzených chytov. Kde bolo hrubšie lano, väčšinou to už bez neho nešlo.

Ferrata Fallbach má vyslovene športový, silový charakter. Preverí fyzickú aj psychickú pripravenosť, silu v rukách aj techniku lezenia po malých stupoch. Povinným kúskom na tejto ferrate sú spoľahlivé rukavice a topánky s úzkou lezeckou špičkou. Bez nich je to na mnohých miestach len o bohapustom trení a chcení. Odmenou za vynaložené úsilie je však poriadne intenzívny zážitok.

Čmárala:         Jaraba

Fotili:               Jaraba, Maťo Bízik, Paťo Vojtko, Ondro Záhradník