Julské Alpy: Kopiščarjeva pot (D) na Prisank (2547m)

Prisank (Prisojnik) je jedným z najčastejšie navštevovaných turistických cieľov v Slovinských Alpách. Predurčuje ho k tomu centrálna poloha, niekoľko zaujímavých výstupových ciest vedúcich na jeho vrchol a dve prírodné skalné okná. Prednje okno sa svojou výškou 80m a šírkou 30m dokonca považuje za najväčšie prírodné skalné okno v Alpách.

Výstupové cesty na Prisank sú všetky viac či menej zaistené. Hlavné sú štyri varianty výstupu:

-       Slovenska pot zo sedla Vršič južným úbočím sa považuje za normálku a vedie ľahkým až stredne náročným chodeckým terénom, miestami s ľahkými zaistenými úsekmi.

-       Grebenska pot takisto zo sedla Vršič, vedie okolo Prednjeho okna a následne zaisteným západným hrebeňom. Je o niečo náročnejšia ako Slovenska pot.

-       Kopiščarjeva pot vedie v severnej stene Prisanku priamo cez Prednje okno, kde sa napojí na Grebensku pot na vrchol. Jedná sa o ťažkú ferratu, jednu z najkrajších v Julských Alpách. K nástupu sa vychádza zo sedla Vršič alebo od chaty Erčavjeva koča.

-       Hanzova pot vychádza od chaty Koča na Gozdu a vedie severnou stenou Prisanku. Je to ťažká, exponovaná ferrata s mnohými nezaistenými miestami, údajne najdlhšia v Slovinsku, s prevýšením až 1100 výškových metrov.

Udica hodená, už len sa chytiť. Logisticky aj zhodnotením vlastných schopností padá voľba na Kopiščarjevu pot. Z Mojstrany na Vršič chodí ráno autobus cez Kranjsku Goru, večer rovnakou cestou nazad. Len my máme trochu smolu. V náš výstupový deň sa konajú pri Ruskej kapelici cca v polovici cesty na Vršič spomienkové slávnosti za účasti popredných ruských papalášov. A tak je akákoľvek verejná aj súkromná doprava zastavená. Našťastie Rusov ku kaplnke vyvážajú kyvadlovou dopravou od hotela, čo nám umožní zamiešať sa do davu. Popri tých oblekoch vyzeráme s turistickou výbavou podivne, ale účel svätí prostriedky. Hore je už národa ako na Václaváku, z tribúny sa linie kvetnatá ruština. Radšej to celé oblúkom obchádzame a šliapeme strmo hore smerom k sedlu. Lesný chodník občas pretína povestné Vršičské cestné serpentíny. Terén trochu zvoľní až pri chate Erčavjeva koča (1525m), odkiaľ vedie nenáročný chodník priamo k nástupu.

Mohutná severná stena Prisanku je kompletne zahalená v hmle. Nasadzujeme plnú poľnú a vyrážame v ústrety veľkej neznámej. Kopiščarjeva pot nevedie celkom priamo hore, ale strmé zaistené stúpania sú občas prestriedané traverzmi, či dokonca krátkymi zostupmi. Takisto ferratové úseky sa striedajú s nezaistenými úsekmi s ľahkým lezením do II. stupňa obtiažnosti alebo chodeckými pasážami na vydýchnutie. Po celý čas sa však človek nevyhne konfrontácii so šteklivou expozíciou. Celá ferrata je vo všeobecnosti výborne značená - nie je problém s orientáciou dokonca ani v hmle, a tiež slušne zaistená - v stene je veľa kramlí a užitočných kolíkov. Jedným z najkrajších miest asi v polovici cesty je úzky komín (cca 80 cm), ktorým je potrebné sa doslova preplaziť. Druhým a hlavným lákadlom je prechod cez obrovské Prednje okno, kde sa človek cíti zrazu tááááký maličký. Celkovo sa mi ohodnotenie ferraty ako D zdá trochu prehnané. Je tam pár krátkych vzdušných úsekov, z môjho pohľadu snáď za C/D, ale väčšinou je to jednoduchšie. A možno som len učičíkaná suchou skalou a hmlou, ktorá mi neumožňuje dokonale precítiť tú hĺbku :o)

Po vylezení z okna nasleduje ešte zopár strmších úsekov, kým sa dostaneme na vrcholový hrebeň. Ten je tiež čiastočne zaistený a kvalitne nás dorazí nekonečnými stúpaniami a klesaniami cez niekoľko predvrcholov. Hlavne, keď vďaka hmle ani netušíme, kde to má koniec. Posledný úsek na samotný vrchol je už klasický choďák. Prisank (2547m) sa pýši 360-stupňovým výhľadom. Okrem toho vrchol nie je ničím zaujímavý, len kopa skál s vrcholovou knihou a pečiatkou.

Ideálnou zostupovou trasou je normálka južným úbočím cez Gladki Rob do sedla Vršič. Zo začiatku idú spolu trasy na Mlinaricu, k druhému oknu aj na Vršič a postupne sa rozdeľujú. Hlavne hneď pod vrcholom je klesanie dosť nepríjemné, na skalách sa šmýka vďaka jemnému piesku a suti. Niektoré úseky sú ale aj tu (chvalabohu) zaistené. Vydýchneme si, až keď sa klesanie zmierni a chodník sa zahryzne do trávnatého svahu. To už si môžeme konečne vychutnať aj zopár výhľadov, toho dňa prvých. Priamo na chodníku kvitnú plesnivce, trochu obďaleč pobehuje kozorožec, proste alpská idylka. Posledný adrenalín si užijeme už len v snahe stihnúť na poslednú chvíľu autobus v sedle Vršič (1611m). Najmä ten zbeh z Poštarskeho domu (1688m) po uzavretom, zarastenom, a hlavne strmom chodníku, aby sme vzápätí zistili, že spoj nám ušiel pred dvomi minútami...

Text:   Jana Jaraba

Foto: Jaraba, Ondro, Smeťo

Približné časy:

Erčavjeva koča – nástup pod stenu:                       0:40 hod.

Kopiščarjeva pot od nástupu po výlez z okna:      2:15 hod

Grebenska pot od okna na vrchol Prisanku:        1:30 hod

Prisank – sedlo Vršič:                                               2:30 hod               

Poznámky:

Pre tých, čo majú vlastný povoz – parkovanie v sedle Vršič je spoplatnené!

Pre verejnodopravníkov – potrebné autobusové spojenie si môžete vyhľadať na stránke http://www.alpetour.si/avtobusni-vozni-redi