Stubaiské Alpy - Habicht (3277m)

Čo hovorí teória:
Osamotene stojaca dominantná skalná pyramída bola dlho považovaná za najvyšší vrchol Tirolska. Tento dojem umocňovali príkre úbočia a prítomnosť ľadovcov. Dnes sa výstup na Habicht radí ku klasickým vysokohorským túram, zahŕňa aj ľahké lezenie cez skalné bloky a prechod ľadovca. Túru je dobré rozdeliť na dva dni s prenocovaním na chate Innsbrucker Hütte (2369m), nakoľko z údolia na vrchol je treba prekonať viac ako 2000m prevýšenie.  Samotný výstup od chaty zaberie cca 3hod a rovnako tak aj zostup tou istou trasou.

Naša prax:
    Po zvážení našich finančných možností štartujeme z kempu v Neustifte pešky. Pri troche šťastia ušetríme za odvoz pod Habicht peniaze aj čas. Presúvame sa malebnými zákutiami Stubaitalu do časti Neder, odkiaľ vedie trasa do údolia Pinnistal. Cesta údolím je široká, štrková, s miernym stúpaním, akurát na rozpumpovanie krvného obehu. Postupne sa z lesa vynárajú horské masívy, občas chôdzu spestria stáda kráv alebo koní popri salašoch. Po asi 2hod od ústia doliny prichádzame na salaš Karalm (1747m). Tu je aj konečná pre taxík vyvážajúci turistov. Ďalej už začína strmé stúpanie serpentínami ľavým úbočím Alpgrube. Pri pohľade späť sa otvárajú typické alpské scenérie s ovečkami, zakvitnutými lúkami a divokými horami. Do sedla Pinnisjoch nám to trvá ďalšiu 1,5hod. Tešíme sa na jedno chladené na terase chaty Innsbrucker Hütte. Popri tom zízame na strmé svahy Habichtu a tipujeme výstupovú trasu. Náš odhad sa však od reality líši.

Od chaty to začína pekne zostra serpentínami po skalných platniach. Navyše je tu plnka a stále sa treba niekomu uhýbať. Kupodivu, všetci idú v protismere. Niekoľko úsekov je zaistených oceľovým lanom, ktoré za dobrého počasia a s istotou v nohách ani veľmi netreba, ale po mokrej skale by som tadiaľ ísť nechcela. Nekonečné stúpanie stenou na chvíľu končí na predvrchole, ktorý označuje hranicu 3000m. Odtiaľ treba prejsť krátky úsek po ľadovci Habichtferner. Je bez trhlín a relatívne plochý, takže ľadovcovú výbavu brať netreba, v prípade potreby sa dá obísť aj po skalnom hrebienku. Odtiaľto už konečne vidíme vrcholový kríž. Treba sa však k nemu prepracovať skalným rebrom, hodne zaisteným oceľovým lanom.

Na vrchole kruhové divadlo otvára divákom papule. Z toho množstva kopcov vieme pomenovať len minimum. Prvýkrát vidíme aj najvyšší stubaiský vrchol Zuckerhütl s okolitými ľadovcami. Pokročilý čas nás však ženie k zostupu. Dá sa ísť len tou istou trasou, tak si ju spestrujeme fotením. Kolená dostávajú každým ubúdajúcim výškovým metrom tvrdú nakladačku.  Pri chate si ich už ani necítim. Predstava zostupu až do civilizácie ešte v ten istý deň sa mi javí ako slušné sado-maso. Našťastie máme v pláne na druhý deň zdolať neďaleký Ilmspitze, tak ostávame nocovať na chate. Velebím do nebies toho, čo ju postavil práve na tomto mieste...
     
Pár informácií na záver:
•    Z Neustiftu na Karalm a späť premáva počas leta pravidelne každý deň 8-miestny taxík. Vyráža z parkoviska pred informačným centrom v Neustifte o 9:00 a 15:00. Cestou cez Pinnistal má niekoľko nástupných/výstupných miest. Cena za jednosmerný lístok na konečnú je 12€. Naspäť z Karalm do Neustiftu odchádza o 10:00 a 16:00. Viac info na http://www.taxi-stubai.at/shuttlebus.html
•    Chata Innsbrucker Hütte je v prevádzke cca od polovice júna do začiatku októbra. Nocľah v spoločných lágroch stojí obyčajného smteľníka 18€/noc, 9€ pre majiteľov Alpenvereinu.  V zime je k dispozícii winterraum.

Viac info na www.innsbrucker-huette.at

Jana Jaraba