Stubaiské Alpy - Serles (2718m)

Čo hovorí teória:
Povesťami opradený horský masív je akousi vstupnou bránou do údolia Stubaital. Už od Innsbrucku priťahuje pohľady turistov a tí, čo prechádzajú po brennerskej diaľnici, len ťažko môžu odolať jeho lákaniu. Možno aj práve preto je tak často navštevovaný. Výstup od Stubaitalu nie je nejako technicky náročný, len vďaka prevýšeniu 1800m budete mať o program na celý deň postarané. O niečo menšie prevýšenie 1100m je z opačnej strany, od kláštora Maria Waldrast. Kruhový 360° výhľad z vrcholu však za tú námahu určite stojí!

Naša prax:
Ako zoznamovačku so Stubaiskými Alpami si vyberáme práve tento vrchol. Na rozhýbanie a rozhľadenie postačí. Prístup z Neustiftu fajnový, ponúka dokonca možnosť celú trasu zokruhovať cez Kesselspitze. Ráno však kvôli formalitám v kempe nastupujeme na trasu až po deviatej, čo je dosť neskoro. Podľa mapy sa prepletáme uličkami Neustiftu a Nederu až do Kamplu (976m), kde začína to pravé orechové. Môžeme si vybrať medzi čiernou a červenou výstupovou trasou na chatu Wildeben (1781m). Berieme červenú. Je kratšia, ale o to strmšia. Moji parťáci mi už v úvode ukazujú chrbát a dobrú 1,5hod. ich ani nevidím. Kopčisko mi dáva zabrať. Ešteže sú cestou nejaké odpočívadlá s výhľadmi do doliny. Na chatu sa doplazím statočne zničená a predpripravená na vstrebanie chmeľovaj polievky, aby mi dodala chuť ísť ďalej.
Do sedla Serlesjöchl (2384m) hlási tabuľka 1,5hod. Chodník sa mení z lesného na suťový, stromy miznú, stretáme prvých turistov a výhľady naberajú na intenzite. Dokonca aj oblaky, zahaľujúce vrchol, sa začínajú trhať. V sedle dávame krátku prestávku, pod skalou nechávame batohy a na ľahko vyrážame na vrchol. Vraj ešte hodinu. Hneď na začiatku je nápomocný rebrík a niekoľko úsekov, zaistených reťazami. Strmšie ako doteraz to však nie je, akurát pohľad do doliny začína byť vcelku impozantný.  Na vrchole Serlesu (2718m) nás víta obrovský kríž a kŕdeľ turistov. Výhľady nám čiastočne zacláňajú oblaky, ktoré sa prevaľujú nad 3000m.
Zvažujeme ďalší postup. Pôvodný plán prechodu cez Kesselspitze sa nám zdá, vzhľadom na pokročilý čas, dosť divoký. Na moju radosť to otáčame dole tou istou trasou. Až po Wildeben je to nechutný tvrdý zostup sutinou štýlom krok-šmyk-krok. Kolená sa netvária moc nadšene. Od chaty si pre zmenu vyberáme čiernu trasu do Kamplu. Oproti raňajšej výstupovej červenej je na tejto viac zaistených skalných úsekov. Chvíľu sa ide aj popri koryte potoka Serbach, ktorý kaskádovito a vodopádovito spadá do doliny. V Kampli máme toho už fakt dosť. Posledné km asfaltom do Neustiftu dokonale zabijú aj posledné chute na čokoľvek iné okrem sprchy a spacáku. V horizontálnej polohe však chtiac-nechtiac musíme tento výstup zhodnotiť na jedničku.
     
Pár info na záver:
•    Ak sa z Innsbrucku do Neustiftu rozhodnete využiť verejnú dopravu, máte dve možnosti: 1. previezť sa z hlavnej stanice do Fulpmesu električkovlakom (nie som si celkom istá, čo to vlastne je) za 5€/os. a z Fulpmesu do Neustiftu autobusom (2,60€/os.), alebo 2. nechať sa odviezť autobusom priamo z hlavnej stanice do Neustiftu za 6€/os.
•     V údolí Stubaital existujú dva kempy. Jeden je vo Fulpmese (Tenniscamp), kde sme pôvodne plánovali rozložiť stan. Prekvapil nás ale prístup miestnych, ktorí nás odtiaľ vyhnali ešte skôr, než sme vkročili na pozemok - vraj majú plno, aj keď tam bolo na prvý pohľad miesta ešte habadej. V kempe v Neustifte (Camp Stubai, www.campingstubai.at) mali presne opačný prístup. Ochota, ústretovosť, komunikácia aj v angličtine. Odporúčam! Cena za ubytovanie bola 4,80€/os. + ďalšie poplatky za stan, auto, miestne poplatky, poplatky za nakladanie s odpadom...

Jana Jaraba