Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
12.03.2019
Popoludní parkujeme tátoša na ľudoprázdnom parkovisku Palafavera (1521 m). Berieme si len najnutnejšiu výbavu. Ferraťáky, mačky, cepíny, krátke lano... Počítame s otvoreným Winterraumom na chate Coldai, poniektorí odvážlivci kašlú aj na vynášku spacákov. Stúpať začíname popri zjazdovke, prašnou cestou č. 564. Spočiatku strmšie stúpanie sa časom zmierni. Z lesa sa vynárame na riedko porastených lúkach a pasienkoch pri Casera di Pioda (1816 m). Cestou stretáme len pár ľudí. Nikto nám nevie podať info o Winterraume, na ktorý sa spoliehame, väčšina dokonca ani nemá šajnu, že sa na chate niečo také vôbec nachádza. Trochu nás to zneisťuje, ale s blížiacim sa súmrakom hodláme tento risk dotiahnuť do konca.


Ferrata Allehgesi je označovaná ako ťažká, nie však ani tak po technickej stránke, ako skôr pre jej dĺžku. Dala by sa rozdeliť do dvoch častí. Prvú tvorí samotná ferrata, ktorá stúpa východným rebrom Civetty. Využíva pri tom kolmice, traverzy, komíny. Najťažšie úseky sú označované za C, väčšina je však jednoduchšia. Železa je v skale dostatok pre pocit istoty aj vo vzdušnejších pasážach. S pribúdajúcimi výškovými metrami však pribúda aj sneh. Niektoré úseky istenia sú kvôli nemu nepoužiteľné, ďalšie rímsy bez istenia sa stávajú celkom adrenalínovými. Občas pre istotu natiahneme vlastné lano. Druhá časť ferraty vedie severným hrebeňom až na vrchol. Tu už istených úsekov ubúda, pribúdajú snehové pláne. Hrebeňovka sa vlní cez niekoľko predvrcholov a zdanlivo nemá konca. Po piatich hodinách však konečne stojíme na vrchole Civetty (3220 m) pri jednoduchom železnom kríži. Radosť nemá konca-kraja. Výhľady sa otvárajú do všetkých svetových strán a v iskrivom jesennom vzduchu ozaj stoja za to!

No ešte sme len v polovici dnešnej cesty, a tak sa neochotne poberáme dole. Zostup k chate Rifugio Torrani (2984 m) je relatívne rýchly v odtopenom skalnatom teréne. Sem-tam treba dôkladnejšie značku pozerať, ale zablúdiť sa nedá. Chata Torrani je takisto na zimu zatvorená, ale Winterraum má, dokonca o trochu väčší a komfortnejší ako Coldai. Od chaty možno pokračovať ferratou Tissi, alebo klasicky chodníkom Via Normale. My schádzame normálkou. Táto zostupovka je vcelku namáhavá, zato ale dlhá. Výškové metre strácame miestami až nepríjemne rýchlo. Zaistené šikmé platne sa striedajú so suťovými policami a hojne vysneženými žľabmi. Na záver to zaklincuje ešte veľké suťové pole. Púšťame si to zjazdovou technikou a riadeným šmykom, aspoň trochu srandy na unavených nohách.

Dole sa konečne opäť napájame na chodník Sentiero Tivan č. 557. Ten vedie traverzom popod Civettu, len s miernymi výškovými výkyvmi. Po pár minútach sme opäť na mieste, kde sme sa ráno odpájali k nástupu ferraty. Odtiaľto to už poznáme. Veľmi sa nezdržujeme, slnko už zapadlo, chceme sa čo najskôr dostať do doliny. Na chate Coldai berieme veci, čo sme si tu ráno odložili. Kdesi pri Casera di Pioda nás dobieha už regulérna tma. Čelovky ale ostávajú v batohu, mesiac v splne na širokú štrkovú cestu bohato stačí. Pohybujeme sa už aj tak ako mátohy, nohy máme ako z gumy a únava nám počas chôdze zatvára viečka. Darmo, 19 km s prevýšením takmer 2000 m a 11 hodín na nohách už celkom cítiť.
Civetta svoju krásu neodhalí len tak zadarmo, treba sa o ňu zaslúžiť. Dotknúť sa jej zblízka a zanechať na chodníku kvapky svojho potu. A ona sa potom odmení úžasným horským zážitkom a endorfínovými spomienkami. Civettu treba zažiť!
Jaraba
Fotky Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Súvisiace články:
Diskusia
RE: Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Ramil 12.03.2019
Nadhera
RE: Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Čendo 14.03.2019
Mákli ste si pekne,ale vyšlo Vám to dokonale.Veľmi pekné fotečky.
RE: Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Civetta (3220 m)
Marián Surničin 30.03.2019
Perfektné
Top Články - za 30 dní
- Nepál 2022 - Okolo Annapurny na bicykli (1004x)
- Sherpa rallye 2023 - Chata pod Rysmi (931x)
- Andrzej Bargiel - Hic Sunt Leones (907x)
- Nízkotatranská stíhačka 2023 – návrat do normálu (887x)
- Peter Závacký - behom cez tatranské štíty. (770x)
- Pred sezónou s Jakubom Šiarnikom (770x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (685x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (658x)
- Začiatok skialp sezóny 23/24 (603x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (598x)
Fórum
- Novembrové Podpoľanie
28.11.2023 - príspevok k diskusii
bars pjekne to tam je, fakt ze na biku pobludit v lete aj na cely dlhy jansky den. malovanie jesennie Podpolanie, sak potom aj tak odkreslovali na tie... - Kuriozity alebo stratená sloboda
25.11.2023 - príspevok k diskusii
Aha, takze to boli casy neslobody, no teraz, vo vystrnganej slobode, uz taketo veci nie su oficialne mozne a posluhovaci vladcov uz dovidia vsade, i d... - Novembrové Podpoľanie
23.11.2023 - príspevok k diskusii
No jasné, najviac ťa určite štve, že som nespomenul, ako som sa prvých pár minút motal po zvážniciach Revúckej vrchoviny, v jej vševesmírne známom pod... - Novembrové Podpoľanie
23.11.2023 - príspevok k diskusii
Toto si posral, kamarát! Ale ako chceš?! Na oplátku len: Si si istý, že si šiel "najvýchodnejšími výbežkami Stolických a Veporských vrchov"? A obe... - Nepál 2022 - Okolo Annapurny na bicykli
07.11.2023 - príspevok k diskusii
Ahoj Popisanu trasu si vies velmi lahko vyhladat cez mapy.cz alebo tiez na mojej strave v novembri 2022 - Nepál 2022 - Okolo Annapurny na bicykli
06.11.2023 - príspevok k diskusii
Ahoj, da sa to pozriet cez gps? dik. - Nepál 2022 - Okolo Annapurny na bicykli
05.11.2023 - príspevok k diskusii
Do 2000e som sa zmestil so vsetkym komfortom, suvenirmi...