Neskorá jeseň v Dolomitoch: Monte Piana (2325 m)

Monte Piana (2325 m) a Monte Piano (2305m) sú dva vrcholy jednej stolovej hory vo východných Dolomitoch. Síce nevýrazná svojou výškou, no významná svojou históriou. V prvej svetovej vojne ju jej strategická poloha predurčila stať sa dejiskom jednej z najkrvavejších bitiek medzi Talianskom a Rakúskom pri dobývaní južného Tirolska. Za dva a pol roka tu život položilo asi 10 000 vojakov (niektoré zdroje uvádzajú až 14 000). Dodnes tu zostali zachované neskutočné kilometre zákopov, množstvo tunelov, opevnených stanovíšť a bunkrov. Mnohé z nich časom schátrali, mnohé sa podarilo opraviť a zachrániť. Dnes sú všetky súčasťou unikátneho Múzea vojny v prírode.

Celou oblasťou vás prevedie náučný chodník, ktorý začína pri chate Rifugio Maggiore Angelo Bosi (2205 m). Orientáciu v teréne uľahčuje mapka, ktorú dostanete aj priamo v chate (pokiaľ tam nie ste po sezóne ako my). Náučné tabule sú ale popísané len v taliančine a nemčine. Prieskum Monte Piana možno robiť povrchovým aj podzemným spôsobom. Po povrchu je vychodených veľa chodníčkov, ktoré prepájajú tie najdôležitejšie miesta hory. Vedú od chaty okolo kaplnky a historického dela zo Škodovky, popri viacerých pamätníkoch padlým, či okolo mohyly básnika Carducciho, cez nevýrazné sedlo Forcella dei Castrati až na druhú stranu k severnému krížu Croce di Dobbiaco. Chodníky vedúce okrajom planiny ponad skalné zrázy sú priistené oceľovým lanom. No nemenej pútavé je poznávať toto miesto popod zem (povinnou výbavou je bezpodmienečne čelovka). Nekonečné kilometre zákopov a chodieb urobili z hory ementál. V podzemných priestoroch človek ľahko stratí pojem o čase a priestore, a hlavne o zmysle ľudského konania.



No nielen história je to, čo sem priťahuje davy. Aj okolité prírodné scenérie sú silným lákadlom. Odlesnené plató Monte Piana ponúka kruhový výhľad na všetkých okolitých velikánov - od netradičného pohľadu na Tre Cime a zubatý hrebeň Cadini na východe, severné steny Monte Cristallo na juhu, cez Croda Rossu na západe. Okraj plošiny je ohraničený zo všetkých strán strmými stenami, ktoré dajú vyniknúť hĺbke okolitých dolín. V tých sa vynímajú pre zmenu tyrkysové jazerá Misurina alebo na druhej strane Lago di Landro.



Vystúpiť na planinu sa dá viacerými cestami. Tí najzdatnejší môžu využiť prístupový chodník Sentiero dei Pionieri od jazera Lago di Landro k severnému vrcholu. Označený je ako ferrata a výstup ním zaberie cca 2,5 - 3 hodiny. Tí najlenivejší zase väčšinou využívajú možnosť nechať sa za poplatok vyviezť od jazera Misurina k chate Bosi džípom. Aj keď je tu vybudovaná kvalitná asfaltka, cyklisti sem majú vstup zakázaný. Asi práve kvôli možným kolíziám s autami. My sme hore vyšli od jazera Lago d´Antorno. Najskôr chodník vedie traverzom v lese, neskôr sa napojí na pohodlnú, širokú, prašnú cestu a asi v polovici stúpania na asfaltku od jazera Misurina. Ostré serpentíny ponúkajú za každou zákrutou iné výhľady do okolia, nudiť sa určite nebudete :-)

Pozn.: boje o Monte Piana sú podrobnejšie rozpísané napr. tu:

https://www.valka.cz/clanek_12132.html

Jaraba