Ferraty-zaistené cesty

Názov známy dnes najmä horolezcom. Andezitová skalkárska oblasť dostala svoje meno podľa mini lyžiarskeho strediska pod hrebeňom Vtáčnika, v Baškovej doline, nejakých päť kilometrov nad obcou Lehota pod Vtáčnikom. Do povedomia sa dostáva približne od r. 2016, kedy bola po vyše dvoch rokoch príprav oficiálne otvorená (lezeckým maratónom). Dnes je tam v štyroch sektoroch takmer 400 ciest – väčšina z nich v príjemnom tieni dospelého lesa. Aj keď aj výnimka sa nájde - dosť čerstvá a nie veľmi príjemná, ale o tej neskôr. Ochladenie koncom septembra

Chorvátsky Omiš patrí bezpochyby medzi najfotogenickejšie miesta Jadranskej riviéry a to je konkurencia ozaj veľká. Pri našej poslednej návšteve tohto miesta pred siedmymi rokmi sme zistili, že na skalnom hrebeni vedúcom od rieky Cetiny ku pevnosti Fortica robia ferratu. Preto pri našej nasledujúcej návšteve, ktorá si dala síce trochu načas sme ferratu mali samozrejme v pláne. Parkujeme hneď za prvým krátkym tunelom v smere na Radmanove mlynice pri ceste vedúcej kaňonom rieky Cetiny. Toto miesto sa volá Planovo, je to priestor medzi dvomi tunelmi. Okrem iného je tu

Vonku ešte vládne tma, keď sa súkame z auta pri Lago di Fedaia (2053 mnm). Hviezdy nad hlavou a náznaky svitania na východnom obzore veštia bezoblačný deň. Čaká nás Marmolada, kráľovná Dolomitov, s najvyšším vrcholom Punta Penia. Úvodné stúpanie serpentínami do sedla Forcella Col De Bousc (2438 mnm) dávame ešte na čelovkách. Okolo nás sa pomaly z tmy vynárajú obrysy okolitých vrcholov, ľadovec, aj snehom pocukrené severné svahy Marmolady. Už v sedle sa naša partia delí a časť výpravy pokračuje na vrchol normálkou. My ostatní smerujeme skratkou d

Švajčiarsko - Berninské Alpy - St.Moritz - Pontresina - Diavolezza Cestou z Pontresiny smerom na Berninapass stojí na pravej strane dolná stanica lanovky aj s veľkým parkoviskom. Veľká kabína vyváža ľudí hore až do výšky 2972 metrov. Pri hornej stanici lanovky sa nachádza pomerne veľký Diavolezza Berghaus poskytujúci ubytovanie a stravovanie pre turistov a horolezcov vyrážajúcich na okolité kopce. Z hornej stanice lanovky sú pomerne ľahko dosiahnuteľné tri trojtisícovky. Munt Pers, Piz Trovat a Sass Queder. Na všetky tri vedú jednoduché značené chodníky. N

,,Základným zmyslom každého odchodu je návrat. Návrat na miesta, kde som doma, kde sa cítim najlepšie. Aké teda je Slovinsko? Pre mňa je Slovinsko ako návrat domov.“ Už dávno som prestala počítať, koľkýkrát som tu. Taktiež som prestala s plánovaním túr. Príroda žije svojim vlastným životom a učí nás rešpektovať to a prispôsobiť sa.  A niekedy, keď sme bez očakávaní, bývame najviac prekvapení. Na konci septembra sa nám podarilo byť pár dní v správnom čase na správnom mieste. Nasledujúci článok môže slúžiť aj ako tip na predĺžený

Pred ťažkými ferratami mám odjakživa rešpekt. Ak sa niekde v popise vyskytuje písmenko „E“, dávam od toho automaticky ruky preč. Jednak je tam dosť opodstatnená obava o fyzickú stránku veci, ale tiež preto, že terén tohto typu mi už spôsobuje viac stresu ako pôžitku. A ja si v horách chcem jednoducho užívať. Niekedy však vybočenie z vlastných stereotypov môže priniesť príjemné prekvapenia. A takým je určite aj Fallbach klettersteig, ferrata, ktorú som si napriek jej športovému charakteru vychutnala naplno. Ferrata sa nachádza v údolí Maltatal

Wau, v Tatrách bude niečo nové? To nie je ani možné. Musíme sa na to ísť hneď pozrieť. Už dva mesiace sateším, ako pôjdeme na novú ferratku. Dokonca mi kamarát poslal fotku z výstavby, ako na tom denne makajú a točia Térynku a Priečne hore - dole. Dostávam info, že je dostavaná, avšak ešte sa čaká na osadenie informačných tabúľ. Prejde upršané počasie a hneď v prvý slnečný pracovný deň vyrážame na prvú vysokohorskú ferratu na Slovensku. Mala by mať 430 m obtiažnosti A, B. Juchuu. Nástup „Klasička" na Hrebienok, míňame odbočku

Ferratová ikona z kategórie „must have“.  V hľadáčiku sme ho mali už dávno. No rok za rokom ubiehal a plán ostával stále len plánom. Až kým sa ako zázrakom nespojila nevyužitá dovolenka, dobrá partia a sľubné počasie. Základnou myšlienkou bolo ísť na pohodu - nesiliť to zbytočne nočným cestovaním, ani makačkou na jeden záťah. Rozplánovali sme si dostatok času, nenáročný zostupový variant a dve noci v oblasti Hochkönigu k tomu. A vyrazili sme premeniť plán na spomienku. Do sedla Dientner Sattel (1342 m) sa dohrabeme v predvečer túry s ci

Hrebeň Kremnických vrchov nad rekreačným strediskom Skalka padá smerom na východ poriadne prudko do Kordíckej brázdy. V sopečných andezitoch a ich aglomerátoch tu vznikli celé skalné mestá s početnými vežami - vidieť ich až z Banskej Bystrice. V južnej časti najväčšieho z nich  bola vybudovaná (a v októbri 2017 sprístupnená) malá ferratová oblasť. Až teraz, po dvoch rokoch, som sa tam konečne dostal, poriadnejšie to zdokumentovať oproti pôvodnému článku (ten je tu) a užiť si jeden z posledných slnečných októbrových dní.   Základný

Národný park Veľká Fatra, jeho východné svahy nad cestou z Liptovskej Osady do Liptovských Revúc.  Z lesa nad cestou, vo výške asi 800 m, až donedávna nenápadne trčali vápencové vežičky. V lokalite, miestnymi zvanej Záhorovo.   Ale ľudia to chcú a v neďalekom rekreačnom rezorte Gothal zrejme špekulovali, ako ich pritiahnuť. Tak naplánovali túto modernú atrakciu a koncom leta 2019 ju sprístupnili verejnosti. Vozia sem mikrobusom aj svojich hostí a samozrejme požičiavajú výstroj aj inštruktorov, ak treba.     Vežičky sú v skutočnosti tri:

Po rýchlej aklimatizácii na dolomitské ovzdušie padá rozhodnutie hneď zaútočiť na hlavný cieľ nášho krátkeho pobytu. Civetta sa na nás vyškierala počas celého výstupu na Lagazuoi a vystavovala na obdiv pocukrené severné steny. Zimné podmienky sme veľmi nečakali, ale nejakú výbavu máme a dúfame, že aspoň východné svahy s ferratou nebudú na tom ešte tak zle. Nepríjemný vietor by sa tiež mal už na druhý deň postupne utíšiť. Dávame poradu. Zvládnuť Civettu za jeden deň je samo osebe dosť slušný masaker. Má výživné výstupové parametre, a k tom

 Orlia prť - Orla pierc Táto najznámejšia turistická trasa na poľskej strane Vysokých Tatier má množstvo prívlastkov. Mali sme ju v hľadáčiku už roky a trpezlivo sme čakali na našu príležitosť. Túto jeseň bolo konečne po niekoľkých rokoch poriadne babie leto a tak sme ho využili.  Na chatu Murovanec sme prišli okolo obeda. Našu žiadosť o rezervovanie ubytka odbyli na recepcii s tým, že miesta je dosť a tak sme si nechali jeden batoh v úschovni batožiny a vyrazili na Koscielec. Keď sme potom večer prišli na izbu tak už boli voľné iba miesta hore na po

Dnes, keď je u nás skialpová sezóna už v plnom prúde, prídu mi spomienky na slnečnú Sardíniu vzdialené na míle ďaleko v časopriestore. Pri pohľade na fotky však opäť cítim teplý piesok pod nohami, slnkom zaliate biele pláže a príjemne vyhriate vápencové skaly, na ktorých sme liezli. Hovorí sa, že najspoľahlivejšou vecou v živote je náhoda, a práve ona ma priviedla po prvýkrát na Sardíniu. Vtedy to bol len krátky výlet na pár dní s cieľom pospať si na pláži, ale už vtedy som pochopila, že táto krajina skrýva pre mňa velký potenciál čo

Osemdesiate roky, traja spolužiaci a ich dobrodružstvá doma aj vo vesmíre po tom, čo v jaskyni skalnej steny  objavia ukrytú cudziu kozmickú loď... Všetci sme vtedy špekulovali nad možným miestopisom tejto takmer kultovej knihy Jozefa Žarnaya. No a teraz, cestou do Mníchova, na návštevu k nášmu „zahraničnému dopisovateľovi“ Janovi Bankovi, spomienky ožívajú. Lebo pred Salzburgom, naľavo od diaľnice sa dvíha výrazný vápencový masív: Drachenwand. Takže výjazd Mondsee, krátka cesta cez mestečko a popri brehu jazera, odbočka doprava na Sankt Lorenz a 

November nedočkavo poskakuje za dverami. Kým na Slovensku sa už veselo šliape na pásoch, v Dolomitoch ešte zúri neskoré babie leto. Síce dosť chladné, ale dostatočne slnečné a suché. A tak uprostred jednej krásnej noci zastavujeme na Passo Falzarego (2105 m). Vonkajšia teplota, sama osebe dosť nízka, je zrážaná prudkými poryvmi vetra. Zvyšok noci musíme nejako prežiť, potom bude lepšie. Ráno nás slnkom omaľované kopce vyťahujú zo spacákov. Najvýraznejšie žiaria tie, čo sú najbližšie: Lagazuoi a Saas de Stria. Ten prvý menovaný je naším cieľom.