Ferraty-zaistené cesty

Wau, v Tatrách bude niečo nové? To nie je ani možné. Musíme sa na to ísť hneď pozrieť. Už dva mesiace sateším, ako pôjdeme na novú ferratku. Dokonca mi kamarát poslal fotku z výstavby, ako na tom denne makajú a točia Térynku a Priečne hore - dole. Dostávam info, že je dostavaná, avšak ešte sa čaká na osadenie informačných tabúľ. Prejde upršané počasie a hneď v prvý slnečný pracovný deň vyrážame na prvú vysokohorskú ferratu na Slovensku. Mala by mať 430 m obtiažnosti A, B. Juchuu. Nástup „Klasička" na Hrebienok, míňame odbočku

Ferratová ikona z kategórie „must have“.  V hľadáčiku sme ho mali už dávno. No rok za rokom ubiehal a plán ostával stále len plánom. Až kým sa ako zázrakom nespojila nevyužitá dovolenka, dobrá partia a sľubné počasie. Základnou myšlienkou bolo ísť na pohodu - nesiliť to zbytočne nočným cestovaním, ani makačkou na jeden záťah. Rozplánovali sme si dostatok času, nenáročný zostupový variant a dve noci v oblasti Hochkönigu k tomu. A vyrazili sme premeniť plán na spomienku. Do sedla Dientner Sattel (1342 m) sa dohrabeme v predvečer túry s ci

Hrebeň Kremnických vrchov nad rekreačným strediskom Skalka padá smerom na východ poriadne prudko do Kordíckej brázdy. V sopečných andezitoch a ich aglomerátoch tu vznikli celé skalné mestá s početnými vežami - vidieť ich až z Banskej Bystrice. V južnej časti najväčšieho z nich  bola vybudovaná (a v októbri 2017 sprístupnená) malá ferratová oblasť. Až teraz, po dvoch rokoch, som sa tam konečne dostal, poriadnejšie to zdokumentovať oproti pôvodnému článku (ten je tu) a užiť si jeden z posledných slnečných októbrových dní.   Základný

Národný park Veľká Fatra, jeho východné svahy nad cestou z Liptovskej Osady do Liptovských Revúc.  Z lesa nad cestou, vo výške asi 800 m, až donedávna nenápadne trčali vápencové vežičky. V lokalite, miestnymi zvanej Záhorovo.   Ale ľudia to chcú a v neďalekom rekreačnom rezorte Gothal zrejme špekulovali, ako ich pritiahnuť. Tak naplánovali túto modernú atrakciu a koncom leta 2019 ju sprístupnili verejnosti. Vozia sem mikrobusom aj svojich hostí a samozrejme požičiavajú výstroj aj inštruktorov, ak treba.     Vežičky sú v skutočnosti tri:

Po rýchlej aklimatizácii na dolomitské ovzdušie padá rozhodnutie hneď zaútočiť na hlavný cieľ nášho krátkeho pobytu. Civetta sa na nás vyškierala počas celého výstupu na Lagazuoi a vystavovala na obdiv pocukrené severné steny. Zimné podmienky sme veľmi nečakali, ale nejakú výbavu máme a dúfame, že aspoň východné svahy s ferratou nebudú na tom ešte tak zle. Nepríjemný vietor by sa tiež mal už na druhý deň postupne utíšiť. Dávame poradu. Zvládnuť Civettu za jeden deň je samo osebe dosť slušný masaker. Má výživné výstupové parametre, a k tom

 Orlia prť - Orla pierc Táto najznámejšia turistická trasa na poľskej strane Vysokých Tatier má množstvo prívlastkov. Mali sme ju v hľadáčiku už roky a trpezlivo sme čakali na našu príležitosť. Túto jeseň bolo konečne po niekoľkých rokoch poriadne babie leto a tak sme ho využili.  Na chatu Murovanec sme prišli okolo obeda. Našu žiadosť o rezervovanie ubytka odbyli na recepcii s tým, že miesta je dosť a tak sme si nechali jeden batoh v úschovni batožiny a vyrazili na Koscielec. Keď sme potom večer prišli na izbu tak už boli voľné iba miesta hore na po

Dnes, keď je u nás skialpová sezóna už v plnom prúde, prídu mi spomienky na slnečnú Sardíniu vzdialené na míle ďaleko v časopriestore. Pri pohľade na fotky však opäť cítim teplý piesok pod nohami, slnkom zaliate biele pláže a príjemne vyhriate vápencové skaly, na ktorých sme liezli. Hovorí sa, že najspoľahlivejšou vecou v živote je náhoda, a práve ona ma priviedla po prvýkrát na Sardíniu. Vtedy to bol len krátky výlet na pár dní s cieľom pospať si na pláži, ale už vtedy som pochopila, že táto krajina skrýva pre mňa velký potenciál čo

Osemdesiate roky, traja spolužiaci a ich dobrodružstvá doma aj vo vesmíre po tom, čo v jaskyni skalnej steny  objavia ukrytú cudziu kozmickú loď... Všetci sme vtedy špekulovali nad možným miestopisom tejto takmer kultovej knihy Jozefa Žarnaya. No a teraz, cestou do Mníchova, na návštevu k nášmu „zahraničnému dopisovateľovi“ Janovi Bankovi, spomienky ožívajú. Lebo pred Salzburgom, naľavo od diaľnice sa dvíha výrazný vápencový masív: Drachenwand. Takže výjazd Mondsee, krátka cesta cez mestečko a popri brehu jazera, odbočka doprava na Sankt Lorenz a 

November nedočkavo poskakuje za dverami. Kým na Slovensku sa už veselo šliape na pásoch, v Dolomitoch ešte zúri neskoré babie leto. Síce dosť chladné, ale dostatočne slnečné a suché. A tak uprostred jednej krásnej noci zastavujeme na Passo Falzarego (2105 m). Vonkajšia teplota, sama osebe dosť nízka, je zrážaná prudkými poryvmi vetra. Zvyšok noci musíme nejako prežiť, potom bude lepšie. Ráno nás slnkom omaľované kopce vyťahujú zo spacákov. Najvýraznejšie žiaria tie, čo sú najbližšie: Lagazuoi a Saas de Stria. Ten prvý menovaný je naším cieľom.

 Už zajtra 28.10.2017 otvoria v Kremnických vrchoch pri Skalke neďaleko Kremnice novú feratu. Zaistená trasa sa nachádza pri tzv. Flochovskom chrbáte neďaleko Peknej vyhliadky a dostanete sa na ňu po hrebeňovej červenej značke. Jedná sa vlastne o tri zaistené feratky obtiažnosti B,C a E, pričom tá najťažšia je zároveň aj najťažšou zaistenou trasou na Slovensku. Na tomto turistickom okruhu sa nachádza aj známy nedávno zrekonštruovaný Tunel. (odkaz na článok dole) Ponúkame vám zatiaľ prvé fotky z ferraty, viac informácií prinesieme neskôr. foto: Sisa

 Už dlhšiu dobu sa nám cnelo. 3 roky prešli a my sme na náš milovaný ostrov ani nenakukli. Dozrel čas, ideme! S Ivankou sme už na Korzike ako doma, nemuseli sme sa dlho trápiť s itinerárom. U nás je to o návrate na miesta, ktoré nám prirástli k srdcu najviac. Ale stále je čo objavovať a spoznávať nové romantické rozprávkovokrásne kúty tohto ostrova. A pre zvyšok nových členov partie, ktorí tu, okrem Ria, ešte neboli, sme urobili výber toho naj, čo krajina ponúka. Stavili sme na poznávačku i trošku adrenalínu. 5 augusta sme vyrazili šiesti na d

Čas stlačený do týždňa. Sedím za PC a viem, že dovolenka má byť vytiahnutá zo zásuvky narýchlo. Vysoké Taury sa týčia z monitora počítača . Stihnem si pozrieť iba webovo zaujímavú horu Hochalmspitze- najvyššiu z Ankogelgruppe. Zvyšné dni zrejme nechám plynúť v smere vetra. Pohostinnosť dovolenky sa môže začať, vraj si mám zbaliť okrem ferratového setu aj lano, čakan a mačky- kázal web. Auto cíti váhu haraburdia na necelý týždeň. Bude mojím motorestom, prístavom, saunou, knižnicou, pohyblivým domovom. Tmou sa kĺžem po rakúskej

 Švajčiarsko - Engadin - Maloja - Val Forno - Fornohutte - Monte Rosso Už pri nedávnej návšteve na chate Forno som sa dozvedel že chatár Beat sa po preznačení modrej trasy na pass Casnil Sud pustil aj s priateľmi do budovania úplne novej modrej trasy na vrchol Monte Rosso. Modrá značka znamená v týchto končinách vysokohorskú trasu ktorá nie je špeciálne upravovaná a turisti sa na nej pohybujú na vlastné nebezpečenstvo. Pri ďalšej návšteve som prišiel na chatu až o tretej poobede ale to mi nevadilo aby som nevyskúšal len pred pár dňami dokončenú trasu. N

Na úvod niečo o Jubiläumsgrate Jubiläumsgrat je skalný hrebeň, ktorý sa nachádza v Nemecku, v pohorí Wetterstein Gebirge, priamo nad olympijským mestečkom Garmisch-Partenkirchen. Na západe začína na najvyššom vrchole Nemecka Zugspitze 2963 m n.m. a na východe končí na dominantnom vrchole Alpspitze 2628 m n.m. Na hrebeni je množstvo veží, vrcholov, sediel a zárezov a trasa vedie priamo po nich až na jeden vrchol Hochblassen. Na hrebeni neklesnete pod 2450 m n.m. a jeho celková dĺžka je 8,1 km. Prevýšenie je okolo 900 m. Hrebeň je na viacerých miestach za

Ferratová sezóna pomaly ale isto klope na dvere, nuž sa treba trochu rozcvičiť. U nás sú možnosti výrazne obmedzené a keď človek nechce cestovať priďaleko, logicky zavíta najskôr k susedom. Bratia Česi sú na tom o poznanie lepšie. Pomaly každým rokom tam vznikajú nové zaistené cesty roztrúsené po celej republike. Ale prečo by sme si mali vybrať jednu, keď môžeme mať naraz 16?! Luxus toľkých ferrát na jednom mieste ponúkajú v Děčíne. Pastýřská stěna sa vyníma priamo v centre mesta na ľavom brehu Labe. Vápencové takmer 100-metrové bralo bolo dl